Adventné posolstvo ponúka obraz Ladislava Čarného

Piešťany, Admin – Projekt Umenie Ducha – Návrat súčasného umenia do chrámu, v predsieni jezuitského kostola v Piešťanoch pokračuje počas ôsmeho ročníka dielom Ladislava Čarného: Božie Srdce, 2016, Zrkadlový objekt.
Na začiatku adventu v roku 2013 publikoval pápež František encykliku Evangelii gaudium (Radosť z evanjelia): „Radosť z evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Ježišom. Tí, čo prijímajú jeho spásu, sú oslobodení od hriechu, od smútku, od vnútornej prázdnoty, od izolovanosti. S Ježišom Kristom sa vždy rodí radosť. V tejto exhortácii sa chcem obrátiť na veriacich kresťanov, aby som ich pozval na novú etapu evanjelizácie, vyznačujúcu sa touto radosťou, a ukázal cesty pre napredovanie Cirkvi v najbližších rokoch.“ Týmito slovami nás pápež povzbudzuje, aby sme život kresťana prežívali v plnosti. Pomôcť nám pri tom môže čas adventného zastavenia sa a upevnenie našich životných motivácií v očakávaní Ježišovho narodenia do našich sŕdc a rodín. Jedným z obrazov, ktoré nám ponúkajú vstúpiť do adventnej meditácie, je obraz Božieho Srdca.
Obrazy, ktoré vyjadrujú rôzne podoby milosrdenstva, vychádzajú väčšinou z biblických podobenstiev, zo skutkov telesného a duchovného milosrdenstva alebo z osobného hľadania a skúsenosti umelca. V dejinách umenia poznáme viaceré zobrazenia Božieho Srdca, ktoré našli ohlas v ľudovej zbožnosti, ale aj v profesionálnom umení. Známy obraz Božieho milosrdenstva bol inšpirovaný zjaveniami sv. Faustíny
a pôvodne ho namaľoval Evžen Kazimirowski v roku 1934. Z Ježišovho srdca na ňom vychádzajú dva lúče – biely a červený, čiže voda a krv (krv predstavuje život duše a voda jej očistenie). V kvalitnejších aj menej kvalitných prevedeniach ho nájdeme v každom chráme a uctieva sa aj v mnohých domácnostiach. Každý z nás je pozvaný osobne prežívať Božie milosrdenstvo v jeho mnohorakých podobách a zároveň ho šíriť. Sme pozvaní byť milosrdní, ako je milosrdný náš Otec (Lk 6, 36) a obliecť si „hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“. (Kol 3, 12)

Rozmery Božieho milosrdenstva reflektovali a reflektujú umelci aj dnes. Ladislav Čarný ho vyjadruje prostredníctvom fenoménu svetla. Svetlo je zástupným symbolom Božieho pôsobenia, ktorého vlastnosti dômyselne využívali napríklad stavitelia gotických katedrál. V zrkadlovom objekte pracuje s črepmi zrkadla, z ktorých skladá nový obraz v duchu biblického „teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.“ (1 Kor, 13, 12) V zrkadle sa odráža tvár diváka, ktorý je tak pozvaný k sebareflexii a transcendencii videného.
V tvorbe pracuje Ladislav Čarný s premenlivými fenoménmi, akými sú svetlo a tieň, od ktorých závisí výsledné pôsobenie diela na diváka. Aký význam má pre tohto výtvarníka procesuálnosť a premenlivosť materiálov? „Všetko v našom svete je v procese – procesuálne umenie môže na to len upozorniť tým, že proces ukáže v kondenzovanej podobe. Procesom je aj približovanie sa diváka k obrazu, jeho pohľad (a v tomto prípade aj jeho odraz) v ňom. Obraz môže diváka vťahovať, koncentrovať do určitého bodu (alebo aj naopak). Aj táto stránka výtvarného umenia pracuje s významom, môže niesť posolstvo.“

______________________________________________________________________________________________

Prof. Ladislav Čarný, akad. mal. (*1949 Žilina) študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Peter Matejka). Patrí k predstaviteľom umeleckej generácie, ktorá vstupovala na neoficiálnu výtvarnú scénu v polovici 70. rokov 20. storočia. Jeho tvorba vychádza z analytických a konceptuálnych tendencií, pre ktoré je dôležitý ideový zámer diela. Od maľby a kresby sa jeho záujem postupne presunul na médiá ako zrkadlo, objekt, video, inštalácia, procesuálne umenie. Reflexia kresťanstva je jednou z tém, na ktoré jeho tvorba odkazuje. Vystavuje na samostatných a kolektívnych výstavách doma i v zahraničí, jeho tvorba je zastúpená v galerijných aj súkromných zbierkach. Je držiteľom Ceny Fra Angelica (2016), žije a tvorí v Bratislave, pedagogicky pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení.

 

(Zdroj: Leopold Slaninka, riaditeľ Jezuitského pastoračného centra; Pripravila: red.)