Takmer 30 % slovenských domácností neusporí ani cent!

Admin, 17. 5. 2012 –  Slovenské domácnosti majú svoje financie pod kontrolou, pričom viac ako tri pätiny z nich viac zarobia ako minú. Pravidelné plánovanie financií (23 %) prispieva u viac ako štvrtiny rodín k vyrovnanému skóre príjmov a výdavkov.

Ak sporíme, tak z polovice pre seba a nezabúdame ani na deti. Stále však 28 % domácností neodloží ani cent, a tak ako minulý rok, necelá desatina žije dlhodobo na dlh. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu finančných zvyklostí, ktorý pre spoločnosť Provident Financial realizovala agentúra FOCUS.

Anketári FOCUS-u mapovali zvyklosti slovenských domácností v oblasti financií s cieľom zistiť, ako peniaze plánujeme, zarábame a míňame, sporíme či naopak – zadlžujeme sa. „Stále platí priama úmera – ak máme prehľad o toku peňazí a plánujeme ich, vieme rozpočet rodiny lepšie ustrážiť ako v prípade, keď nemáme v ňom stanovené priority. Čo zaujalo, no neprekvapilo je fakt, že keď si už potrebujeme požičať, z takmer 40-tich percent neváhame osloviť priateľov, či príbuzných. Zjednodušene – rodina ako zdroj financií je pomaly na úrovni banky,“ konštatuje Diana Priechodská Brodnianska zo spoločnosti Provident Financial.

•    Klasická slovenská rodina financie neplánuje
Väčšina slovenských domácností kontroluje svoje príjmy a výdavky. K 23 %, ktoré financie plánujú, patria zväčša ľudia po päťdesiatke, žijúci najčastejšie dvaja v jednej domácnosti. Typická štvorčlenná slovenská rodina má o svojich peniazoch iba základný prehľad. K tejto skupine, ktorá tvorí takmer polovicu opýtaných, patria i ľudia s maturitným vysvedčením, či odborní pracovníci. Príjmy a výdavky naopak neplánujú (27 %) jedno- alebo až viac ako 5-členné domácnosti, respondenti so základným vzdelaním.
•    Necelá desatina domácnosti žije dlhodobo na dlh
Mesiac čo mesiac 7% domácností, najmä v Bratislavskom kraji, končí svoj rozpočet v mínusových číslach. Ich výdavky pravidelne prevyšujú príjmy. Vyrovnané skóre sa darí udržiavať 29 % opýtaných, s nižším vzdelaním i výplatou. Rodiny, ktoré menej minú ako zarobia, tvoria viac ako tri pätiny (61 %). O financie v nich sa starajú najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia, podnikatelia, či živnostníci. Ušetriť z mála vedia i opýtaní v dôchodkovom veku, pričom tvoria až 28 % z tých, čo sú stále v pluse.

•    Keď nám ostane, doprajeme si „spoločnosť“
„Ako peniaze prídu, tak aj odídu“ – to platí v prípade výdavkov na bývanie v 75 % domácnostiach, pričom najviac natesno sú v Žilinskom kraji. Za nájomné a platby za energie sa radia splátky úverov a hypoték (9 %), ktorým sa upísali najmä obyvatelia väčších miest vo veku od 25 – 44 rokov, pracujúci, dobre zarábajúci a so sobášnym listom.
V prípade, že nám ostanú nejaké peniažky „pre seba“, najviac (55 %) investujeme do toho, čo nás zaujíma, do svojich záľub. Zarobiť dáme i kaviarňam a barom (28 %), pričom na cigaretách nešetrí až 23 % a na alkohole 13 % opýtaných.
•    Odkladať na horšie časy v horších časoch …
… je umenie. Tvorenie finančnej rezervy, nejakú formu sporenia, deklaruje väčšina opýtaných (82 %). Z polovice si odkladajú pre seba, najmä ľudia do 35 rokov s výplatou nad 1000,- eur, a potom najčastejšie pre deti – nesklamali maminy a starí rodičia. Aspoň občas odložiť aké také euro sa snaží 71 % domácností, čo je však o približne 4 % menej ako minulý rok. Najmä v Košickom kraji rodiny s príjmom do 700 eur, či slobodní alebo nezamestnaní nesporia vôbec (28 %).
•    Najlepšia banka je rodina
Toto konštatovanie potvrdzuje i takmer 40% opýtaných, ktorí by v prípade pôžičky oslovili svoju rodinu, či známych. Prvou voľbou však stále ostáva banka (55 %). Keď už si máme požičať, najviac by sme boli ochotní zadlžiť sa kvôli bývaniu (55 %), pre zdravie (40 %) či splatenie predchádzajúcich záväzkov (16 %), ktoré najviac trápia ľudí v Banskobystrickom kraji. Približne pätina respondentov (21 %) si nie je ochotná požičať vôbec.
•    Problémy so splácaním? Základ je dohodnúť sa!
Čím máme väčší prehľad o rodinných financiách, tým lepšie sa vieme zorientovať aj v prípade, ak nastanú problémy so splácaním dlhov. Až 77 % opýtaných by nepríjemnosti riešili predovšetkým dohodou s veriteľom. Na upomienky by nereagovalo 5 % oslovených. Približne desatina (9 %) by situáciu riešila ďalšou pôžičkou. Rovnaká časť, najmä na východe Slovenska, však nevie, ako by sa zachovala, ak by sa pri splácaní pôžičiek dostali do ťažkostí.