Slovenský cukrovarnícky spolok podporuje zachovanie výroby

Bratislava, Admin, 12. 3. 2014 - Cukrovarnícky sektor na Slovensku prešiel za obdobie svojej existencie nevyhnutným vývojom. Ovplyvnený bol politickými a štrukturálnymi zmenami v rámci krajiny, ale najmä širšieho európskeho regiónu. Adaptovať sa na tieto zmeny čo možno

najhladšie so zreteľom na zachovanie kompletnej cukornej vertikály je prioritou Slovenského cukrovarníckeho spolku (SCS) a jeho členov. Už od roku 1993 háji záujmy pestovateľov, výrobcov a spotrebiteľov v rámci domácich i zahraničných fór za účelom zachovania a podpory tradície výroby kvalitného slovenského cukru. Aktuálne sa cukrovarnícky sektor na Slovensku pripravuje na prijatie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP EÚ), pričom prioritou SCS je zachovanie výroby cukru v SR tak, aby aplikácia SPP EÚ v SR viedla k posilneniu konkurencieschopnosti pestovania cukrovej repy a výroby cukru.

Slovenský cukrovarnícky spolok v prostredí zmien
Združovanie výrobcov cukru na Slovensku má pomerne dlhú históriu. Prvý spolok slovenských cukrovarníkov vznikol už v roku 1920 v období prvej československej republiky, mal 10 zakladajúcich členov a sídlil v Bratislave. Novodobá história Slovenského cukrovarníckeho spolku sa však začína písať až v roku 1993, kedy Spolok vznikol v reakcii na osamostatnenie sa Slovenskej republiky. Samostatnosť si vyžiadala vytvoriť nové podmienky fungovania cukrovarníctva, zaviesť do výroby a dovozu systém a postavenie základov cukorného režimu. Pred érou samostatnosti boli slovenskí cukrovarníci koncentrovaní v spoločnom združení s českými výrobcami. Po vzniku novej republiky sa muselo upraviť obchodné fungovanie medzi novovzniknutými krajinami a presne kvantifikovať dovozno-vývozné kvóty, podobne ako aj smerom k iným štátom. Špeciálne postavenie v týchto vzťahoch zohrávalo Poľsko. Prebytky zo svojej produkcie Poliaci nekontrolovane dovážali na Slovensko. Nielenže sa jednalo o neprehľadnú situáciu, ale navyše sa aj deformoval trh, keďže cena poľského cukru bola oveľa nižšia. Slovenský cukrovarnícky spolok spracoval rozsiahly dokumentačný materiál, ktorý dokázal že pravidlá WTO, ktorých je Slovensko súčasťou, dovoľujú prijať ochranné opatrenia na dovozy cukru. Následná úprava dovozných kvót sa udržala v platnosti až do vstupu Slovenska do Európskej únie. Príprava na začlenenie sa do EÚ sa stala výzvou jednak pre pestovateľov a výrobcov, ale aj pre SCS, keďže bolo potrebné aplikovať platnú politiku EÚ na naše vnútorné podmienky a nevyhnutné bolo tiež zvládnuť klasickú byrokraciu spojenú s cukorným režimom.

Reštrukturalizačné opatrenia
Najturbulentnejšie obdobie cukrovarnícky sektor prežíval v rokoch 2005 a 2006, kedy vstúpila do platnosti nová reforma cukorného režimu. Jej cieľom bolo predovšetkým zníženie výrobných kapacít európskych producentov natoľko, aby bol trh pripravený na liberalizáciu – prílev produktov od mimoeurópskych výrobcov a dokázal byť konkurencieschopný. Pred reformou bola cena európskeho cukru dotovaná a teda omnoho vyššia, ako v prípade cukru dovezeného. Nevyhnutnosť zníženia výroby cukru v rámci EÚ sa premietla do ponuky finančnej motivácie za zníženie resp. zastavenie výroby cukru. V prvej etape sa rozhodol Eastern Sugar Dunajská Streda, že zastaví svoju prevádzku v Dunajskej Strede, čím Slovensko stratilo výrobnú kvótu vo výške 70 133 t cukru. Zostávajúce cukrovary nakúpili 8 604,5 t dodatočnej kvóty, čím sa na Slovensku stabilizovala kvóta na úrovni 145 903,5 t. Ukázalo sa však, že zníženie nebolo dostatočné. Preto EÚ v tejto etape umožnila preniesť iniciatívu zníženia produkčných kvót na pestovateľov. Ministerstvo pôdohospodárstva SR túto aktivitu potvrdilo a Slovensko prišlo o ďalších 33 584 t kvóty čím sa celkový objem kvóty SR ustálil na úrovni 112 319,5 t.

Aktuálna politika
Snaha o liberalizáciu obchodu s cukrom v EÚ vrcholí v súčasnosti prijatím rámcovej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP EÚ). Politická dohoda Rady EÚ a Európskeho parlamentu z 26.6.2013 definitívne ukončuje uplatňovanie režimu národných produkčných kvót a ďalších nástrojov regulácie trhu s cukrom v EÚ po h. r. 2016/17. Pôvodne sa predpokladalo ukončenie režimu až v roku 2020, na prípravu sektora teda ostáva menej času. Európsky trh s cukrom vrátane toho slovenského sa pripravuje na dereguláciu, a jej aplikáciu na národnej úrovni, ktorá prinesie so sebou mnohé zmeny.
Po ukončení súčasného režimu kvót nastanú nové podmienky na trhu EÚ, vzrastie konkurenčný tlak a je potrebné sa na nové podmienky pripraviť. Cieľom Slovenského cukrovarníckeho spolku a jeho členov je zachovanie výroby cukru na Slovensku. Tento postoj je nevyhnutné obhájiť tak v záujme pestovateľov ako i výrobcov a spotrebiteľov. Zatiaľ čo v roku 1989 sa cukrová repa na Slovensku pestovala na vyše 50 000 hektároch poľnohospodárskej pôdy, v sezóne 2011/2012 predstavovala výmera cukrovej repy už len 17 768 hektárov. Slovenský cukor pritom dosahuje výbornú kvalitu, ktorá je ocenená aj Značkou kvality. V súčasnosti Značka kvality prislúcha obom na Slovensku fungujúcim cukrovarom – Považskému cukru so značkou Sweet Family v Trenčianskej Teplej a Slovenským cukrovarom so značkou Korunný cukor v Seredi.

Postoj k aktuálnej situácii ohľadom SPP EÚ vyjadril Michal Abelovič, MSc., podpredseda SCS: „Pre zachovanie výroby cukru v SR je potrebné, aby aplikácia novej SPP v SR viedla k posilneniu konkurencieschopnosti pestovania cukrovej repy a výroby cukru. V tejto súvislosti považuje SCS za nevyhnutnosť podporiť produkciu pestovania cukrovej repy formou viazania časti priamych platieb z I. piliera na produkciu cukrovej repy k čomu budú smerovať aj rokovania SCS s Ministerstvom pôdohospodárstva. Zároveň je potrebné podporiť aj investície vo výrobných podnikoch za účelom zvyšovania konkurencieschopnosti a efektívnosti výroby z Programu rozvoja vidieka 2014 – 2020.“
V súčasnosti cukrovarnícky sektor vytvára viac ako 3000 priamych a nepriamych pracovných miest. Zmeny SPP EÚ môžu znamenať narušenie stability cukornej vertikály, čo by negatívne ovplyvnilo všetky jej články. Je preto potrebné zaujať zodpovedný prístup k uplatnenie SPP EÚ na národnej úrovni smerom k prvovýrobcom tak i koncovým producentom.

(Petronela Sadloňová)