Priemysel bol tento rok ako na hojdačke

Bratislava, Admin – Svetlým bodom roka je výroba, v autoopravárenstve zas vidieť regionálne rozdiely a stavebníctvo sa naďalej zviecha z dna. Tak hodnotí vývoj tohto roka v jednotlivých sektoroch priemyslu slovenská dcéra nemeckého koncernu Würth, globálneho dodávateľa pre priemysel a lídra v branži.
Slovenská dcéra nemeckého koncernu Würth, ktorý celosvetovo dodáva pre výrobu a priemysel – automobilový, stavebný či nábytkársky, spolu viac ako 124 000 produktov a je tak globálnym lídrom v brandži, vníma pri hodnotení roka veľké rozdiely vo vývoji ekonomiky v jednotlivých sektoroch. Kým výroba bola jednoznačne svetlým bodom tohto roka, stavebníctvo a nábytkársky priemysel sa naďalej zviechajú z dna. „Trpia nedostatkom zákaziek a aj veľkou nedôverou vzhľadom na platobnú disciplínu v sektore. Nie je nič nezvyčajné, keď nám zákazník ako dôvod, prečo neuhradil naše faktúry uvedie, že jemu samému za prácu už niekoľko mesiacov nezaplatili a nemá cashflow na to, aby si záväzky hradil priebežne,“ konštatuje k vývoju v priemysle konateľka Würth Slovensko Martina Gaislová. Z očakávaných tržieb firmy vo výške 12,5 milióna eur očakáva medziročný nárast práve za segment výroby, a to 10 %, kým v sektore automotive a stavebníctvo po 8 %.

Würth ako globálny hráč v jednotlivých sektoroch ťaží z diverzifikácie svojho sortimentu a zamerania. Keďže dodáva tak veľkým nadnárodným výrobným závodom, ako aj malým autoservisom, stavebným či nábytkárskym firmám alebo stolárskym dielňam, dokáže zároveň hodnotiť aj kondíciu tamojších firiem. „Vo výrobe prežila väčšina firiem rok v slušne kondícii, možno i preto, že stratégii ich nákupu naďalej dominovala snaha o úsporu a teda voľbu jedného hlavného dodávateľa. Tým mohli vyvinúť tlak na ceny a profitovať z optimalizácie procesov,“ podotýka Gaislová. Na druhej strane je podľa nej potrebné, aby firmy v snahe znížiť cenu a byť konkurencieschopní neznižovali aj kvalitu. „Firma by mala mať isté minimálne očakávania na kvalitu produktov vstupujúcich do jej výroby. Tam už by sa mal končiť výber elektronickými burzami, v ktorom súťaží priemerná kvalita s ešte nižšou kvalitou. K slovu by mala prísť profesionálna práca nákupcu a finančného manažmentu,“ dodáva.
Pokiaľ ide o autoopravárenstvo, je podľa nej cítiť rozdiel medzi veľkomestom a zvyškom Slovenska. „Kým v Bratislave majú značkové servisy plno, v mnohých krajoch si už ľudia nedávajú autá do servisu len s maličkosťou. Dokonca radšej jazdia napríklad aj s preliačeným plechom, akoby mali zaplatiť servis. Tým, že tento segment nemôže ťažiť z exportu, že servisuje takmer výlučne slovenské vozidlá, je veľmi citlivý na aktuálny stav životnej úrovne Slovákov,“ upozorňuje Gaislová.
Zatiaľ otázny je stále vývoj v stavebníctve a nábytkárskom priemysle. Hoci ide o dva odlišné segmenty, majú mnoho spoločného. Keďže však závisia od seba, oba sú v dlhodobom útlme. „Okrem nedôvery a neplatenia pohľadávok je druhým vážnym problémom to, že sa zo scény strácajú zruční remeselníci,“ hovorí. V snahe byť cenovo konkurencieschopní väčšina vsádza na lacné materiály a aj kvalita práce je len na akceptovateľnej úrovni. „Spotrebiteľ tak napríklad kúpi lacný nábytok, ale koľajničky mu hrkocú, dvierka nelícujú okraj a drevotrieska okolo pántov je vďaka nekvalitným skrutkám popraskaná,“ upozorňuje Gaislová na možné dopady vývoja v sektore v neprospech spotrebiteľa.

(Zdroj: Slávka Boldocká, mediamedia, s.r.o., Pripravila: Valéria Nagyová)