Na Slovensku poberá starobný dôchodok viac ako 1 000 000 ľudí

Bratislava, Admin –  Aj keď podľa prieskumov považuje spoločnosť za seniora človeka nad 58 rokov, do dôchodku odchádzame podstatne starší. Viac ako pätina z tých, ktorí dosiahnu dôchodkový vek, ostáva aj naďalej pracovať. Seniori žijú čoraz aktívnejšie, viac sa venujú svojmu osobnostnému rastu, vzdelávaniu a koníčkom. Rovnako sa tento trend premieta aj do využívania bankových služieb. Čoraz viac využívajú napríklad platobné karty či internetbanking.

Za posledných 20 rokov stúpol na Slovensku počet poberateľov dôchodkov zo 725 tis. na viac ako 1 mil., čo je nárast takmer o 40 %. Koníčky a životný štýl súčasných seniorov sa od tých porevuločných čoraz viac odlišujú. Sú aktívnejší, viac sa venujú sebe a svojim záľubám a často ostávajú pracovať do vysokého veku. Až 22 % z tých, ktorí dosiahnu dôchodkový vek, sú odhodlaní naďalej pracovať. Je to aj kvôli tomu, aby si dokázali finančne udržať svoj spoločenský štandard. Za posledný rok svoj voľný čas trávili najčastejšie návštevou kultúrnych podujatí (54 %), múzeí a galérií (45 %) či získavaním nových informácií z novín a internetu*.

Aj napriek týmto skutočnostiam je však pohľad na našich seniorov stále veľmi stereotypný. Podľa Slovákov je ich hlavnou úlohou v spoločnosti starostlivosť o vnúčatá (82 %), finančná pomoc pre členov rodiny (71 %) či starostlivosť o chorých rodinných príslušníkov (68 %)*. Aktívnejší vstup do formovania spoločnosti sa od nich neočakáva.

Súčasní seniori preferujú aktívny život
To, že sa potreby a návyky moderných seniorov menia a sú čoraz aktívnejší, potvrdzujú aj slová Nadeždy Hrapkovej, prezidentky Asociácie univerzít tretieho veku: „Počas nášho pôsobenia sme zaznamenali výrazné zmeny v záujmoch seniorov o študijné odbory. Kým v minulosti preferovali právnické, ekonomické a historické zamerania spojené niekedy s rozvojom ich profesijných schopností, ako napríklad ovládanie počítača a internetu, teraz sa viac sústreďujú na svoj osobnostný rozvoj, navštevujú viac humanitné predmety, a výučbu jazykov.“
Podľa informácií asociácie univerzít tretieho veku počet seniorov so záujmom o vzdelávanie na tomto type škôl neustále stúpa. Kým v roku 2 000 ich študovalo približne 2 600, tento rok to už bolo takmer 7 000. Ich hlavným motívom je záujem o rozšírenie si vedomostí (64 %), potreba kvalitnejšie využívať voľný čas (45 %), či túžba dokončiť si vysokoškolské vzdelanie (29 %). „Vzdelávanie sa stalo životným štýlom seniorov, pretože prispieva k rozvoju ich intelektu a pomáha im využiť osobný potenciál v prospech spoločnosti. Veľmi túžia byť jej plnohodnotnou súčasťou,“ dodáva Hrapková.

Trend v bankovaní seniorov
Zmenený prístup seniorov zaznamenal aj bankový sektor. K spravovaniu svojich financií pristupujú aktívnejšie. Živo sa zaujímajú o bankové služby a preferujú tie, ktoré sú pre nich výhodné, zrozumiteľné a jednoduché.
V rámci interného prieskumu Poštová banka porovnala prístup aktívnych a pasívnych klientov nad 60 rokov. Rozdiely v ich požiadavkách sú výrazné. Pri pasívnejších klientoch so seniorským účtom vlastní platobnú kartu len každý piaty. Iba 10 % z nich ju využíva na platbu v obchode a len 5 % ju využíva na výber hotovosti častejšie ako 3 x mesačne. Tí aktívnejší ju z peňaženky vyberajú častejšie.
„Až takmer 90 % aktívnych klientov nad 60 rokov s Dobrým účtom senior má platobnú kartu. Aspoň trikrát mesačne ňou platí až 35 % z nich a dvakrát mesačne takmer polovica. Pri výbere hotovosti z bankomatu ju z peňaženky vyťahuje aspoň trikrát do mesiaca každý tretí,“ hovorí o návykoch seniorov Angelika Farkašová, riaditeľka odboru produktov Poštovej banky. Aktívni seniori sa naučili platiť kartou menšie sumy, približne 23 € za nákup. Z bankomatu si vyberú jednorázovo v priemere 156 €. Ich správanie pri využívaní platobnej karty je teda veľmi podobné mladším vekovým kategóriám.

Internetbanking a klienti nad 60 rokov
Interný prieskum Poštovej banky rovnako potvrdil, že všetci klienti nad 60 rokov aktívnejšie využívajú aj internetbanking. V tejto vekovej skupine stúpol záujem o túto službu až o takmer 91 %. Súvisí to aj s rozširovaním prístupu k internetu a s faktom, že „noví“ seniori si prenášajú zvyk využívať internetbanking z aktívneho života. Najčastejšie využívajú internetbanking v dňoch, kedy sú im na účet pripisované dôchodky. „Klienti cez internet platia primárne faktúry spojené s ich životnými potrebami, ako sú nájom, strava, energie či telekomunikácie,“ dodáva Farkašová. Najstarší aktívny klient, ktorý má zriadený internetbanking k účtu má úctyhodných 101 rokov.

Dobrý účet senior
Poštová banka prispôsobuje svoje produkty potrebám svojich klientov. Aj preto aktívnym klientom priniesla v roku 2013 Dobrý účet senior. Za 2 € mesačne má klient všetky najčastejšie bankové služby – neobmedzené množstvo prijatých platieb, trvalých príkazov, inkás, platieb kartou, operácií realizovaných cez internetbanking, výberov z našich bankomatov a poštomatov a tiež SMS notifikácie. Klient tak získa dokonalý prehľad o každom pohybe na svojom účte. V cene je aj vydanie a vedenie platobnej karty podľa jeho výberu. Každý klient Poštovej banky, ktorý využíva Dobrý účet, dostane späť 0,5 % z platby kartou. Táto odmena môže byť pripísaná na ľubovoľný osobný účet vedený v Poštovej banke. V praxi to znamená, že napríklad deti seniorov môžu danú odmenu posielať na účet svojich rodičov, ak majú obaja vedený účet v Poštovej banke.

Foto 1: Spisovateľ, dramatik, herec a vedúca tvorivá osobnosť Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka je skutočným dôkazom aktívneho seniora.

Foto 2: Spíkri a hostia tlačovej konferencie Vek je len číslo, ktorá sa konala pod taktovkou Poštovej banky: (zľava) Stanislav Štepka-Umelecký šéf Radošinského naivného divadla; Angelika Farkašová- Riaditeľka odboru produktov v Poštovej banke; Dana Vrabcová- Analytička Poštovej banky; Nadežda Hrapková- Prezidentka Asociácie univerzít tretieho veku.

*Informácie vychádzajú z prieskumu Eurobarometer č. 378.

(Zdroj: Peter Sedláček, AMI Communications Slovakia; Pripravila: Valéria Nagyová)