M. Kohút: NESS ctí spoločenskú zodpovednosť

Admin, 19. 06. 2013 -  „Nie sme firma, ktorá zinkasuje peniaze, zmizne a výsledky nie sú žiadne,“ povedal nám v rozhovore Martin Kohút, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ NESS Slovensko, ktorého sme požiadali o rozhovor na tému náročných verejných IT projektoch, akými sú eKataster či eHealth. 

Dnes sa v kuloároch hovorí o pokračovaní dvoch významných štátnych projektoch eGovernmentu: o ďalšej fáze projektu eKataster a eHealth. V akom stave sú?
Oba projekty sa po spustení rozvíjali, potom ich však predchádzajúca vláda pozastavila kvôli auditom. Dnes ale všetky naše projekty pokračujú a eKataster i eHealth – jeho prvá časť – sa dostávajú do finálnej fázy. V prípade katastra hovoríme o dvoch projektoch: ZBGIS – Základná báza geografických informačných systémov a ESKN – Elektronické služby katastra nehnuteľností. ZBGIS je dnes spustený do testovacej prevádzky (pozn. red. 16. 5.) a neskôr by mali byť sprístupnené všetky tieto služby verejnosti. Týmto projektom úspešne uzatvárame prvý z trojice veľkých projektov katastra. Hlavným problémom, s ktorým sa potýkame takmer pri všetkých verejných projektoch, je chýbajúca a meškajúca legislatíva. Dnes neexistuje zákon o eGovernmente, ani rezortné zákony, väčšina je v pripomienkovom konaní a schvaľovaní v parlamente. Veríme, že tieto právne normy už skoro nadobudnú účinnosť a my budeme môcť spustiť ako ESKN, tak aj projekt eHealthu, do reálnej prevádzky a sprístupniť ich tak verejnosti. Bez legislatívy nebude možné projekty spustiť.

Aké dôsledky malo pozastavenie týchto projektov?
Hlavným dôsledkom bude oneskorenie sprevádzkovania týchto projektov oproti pôvodnému plánu. Pre nás to však nebol len časový posun, ale aj zvýšenie nákladov týchto projektov, ako aj výrazný dopad na našu ziskovosť. Takmer rok, teda toľko, koľko trval audit minulej vlády, sme museli s projektmi stáť a pritom platiť celý tím ľudí, pretože sme nevedeli, kedy opäť začneme. Chápem snahu každej novej vlády auditovať projekty predchodcov, ale som presvedčený, že doba tohto auditu bola neprimerane dlhá – trvala takmer rok. V súkromnom sektore trvá audit v priemere 2 – 4 týždne. Dnes sa prejavujú dôsledky.

Očakávate, že dnešná vláda bude mať jednoduchšiu cestu presadiť novú legislatívu?
Predpoklad je, že áno, ale keď vidím obrovský počet pripomienok k týmto zákonom, či už o eGovernmente alebo k rezortným zákonom, tak je dnes ťažké povedať, ako to schvaľovanie prebehne. Príkladom môže byť zákon o eGovernmente, ktorý bol pripravený, išiel do medzirezortného pripomienkového konania a tam skončil so stovkami pripomienok. Preto sa to zrušilo a začalo odznova. Dnes vidíme, aká je eGovernment zložitá téma, ktorej sa bolo potrebné venovať v predstihu.

Za projekt eKatastra ste si vyslúžili pomerne ostrú kritiku, najmä od mladých IT nadšencov iniciatívy „To sa nedá“. Ako ju vnímate?
Projekt eKataster považujem za úspech. Dnes po piatich rokoch beží tento systém spoľahlivo 24 hodín 7 dní v týždni, bez akýchkoľvek výpadkov systému. Keď sa pozrieme na problémy podobných systémov – napríklad so systémom evidencie vozidiel, ktoré mali nedávno v Česku, alebo na problémy, ktoré mal náš daňový úrad, práve spoľahlivosť a bezpečnosť našich projektov považujeme za kľúčové. Možno sa niekomu zdá, že systém je zbytočne komplikovaný alebo práca je pomalšia, ale to všetko s cieľom, aby bol stabilný, prístupný 24 hodín 7 dní v týždni, aby nebolo možné ho zahltiť či vyradiť z prevádzky. A to sa nám darilo a darí. Počúvame, samozrejme, aj hlasy našich kritikov, s uvedenou skupinou máme plánované stretnutie a všetky rozumné pripomienky a návrhy sa budeme snažiť zohľadniť pri rozvoji tohto projektu v rámci našich kompetencií. Uplynulých päť rokov preverilo, že tento majetok Slovenska je bezpečne chránený proti zneužitiu dát a jeho údaje sú kedykoľvek k dispozícii.

Ktoré z najzaujímavejších služieb katastra budú pre verejnosť k dispozícii po spustení?
K dispozícii bude viac ako štyridsať nových služieb. Práve jednou z tých, ktoré posilnia bezpečnosť správy údajov, bude notifikácia po zmene v liste vlastníctva. Nielen na vlastnom, ale napríklad aj na liste vlastníctva mojich rodičov, starých rodičov a podobne. Bude tak možné predchádzať mnohým problémom s nelegálnymi prevodmi nehnuteľností, najmä v prípade starších ľudí. Umožní to vytvorenie jednej centrálnej online platformy katastra, pretože dnes funguje 72 katastrálnych úradov pracujúcich separátne, z ktorých sa raz týždne centralizujú dáta na jedno miesto – teda dnes fungujeme až so 7-dňovou aktualizáciou.

Kedy by mali nové služby katastra fungovať?
Prvé služby sa spúšťajú v tomto roku. Postupne budú nabiehať tie služby, ktoré novú legislatívu nepotrebujú. Po schválení potrebných zákonov a zjednotení rozsahu, v akom má systém fungovať, verím, že v priebehu budúceho roka sa nasadia všetky služby.

Prejdime na eHealth. V čom vidíte jeho hlavný prínos po zavedení?
Je to podobné ako s katastrom. Dnes v slovenskom zdravotníctve existujú „ostrovy“, ktoré lokálne fungujú na svojich systémoch. No tieto systémy navzájom nekomunikujú. Na rozdiel od katastra sa však zdravotníctvo nedá scentralizovať – je v ňom oveľa viac rozdielnych organizácií a systémov. My v súčasnosti – pre realizáciu tzv. projektu eSO1 – nastavujeme integráciu týchto systémov tak, aby sa zachovali tie, ktoré už bežia u jednotlivých zúčastnených, ale aby zároveň dokázali medzi sebou komunikovať. Chcem vyvrátiť nepravdy a dohady o tom, že sa v našom zdravotníctve ide všetko vymieňať. Nie je to tak. Ideme integrovať, aby mal lekár všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, o všetkých úkonoch, ktoré vykonali iní lekári, teda to, čo on nemôže vedieť a nemá vo svojej evidencii. Aby lekár videl všetko, čo sa s pacientom dialo, aby sa neopakovali úkony, vyšetrenia či laboratórne testy. Okrem toho by mal práve eHealth odhaľovať, kde sa dáva zbytočne veľa peňazí a kde, naopak, peniaze chýbajú.

Táto i predchádzajúca vláda bola kritizovaná za meškanie eHealthu. Kedy by sme sa teda mali dočkať prvých hmatateľných výstupov?
Dnes sme na začiatku procesu elektronizácie zdravotníctva. Na porovnanie – v Dánsku to trvalo viac ako 20 rokov. Na druhej strane, dnes je Slovensko v tomto smere oproti iným európskym krajinám veľmi pozadu. Je preto dobre, že Vláda SR schválila strategický materiál budovania eHealthu. My sme dnes vo fáze, keď ukončujeme projekt eSO1, teda jeho prvú fázu. Celkovo sa mal systém budovať 7 rokov.

Aktuálne viacerí opoziční politici upozorňujú na problémy s bezpečnosťou dát. Ako vnímate tieto námietky?
Odpoviem otázkou: budú dáta v eHealthe v budúcnosti lepšie zabezpečené ako sú dnes? Áno, budú. Táto kritika smeruje najmä voči dvom oblastiam: že tieto informácie budú na internete a že budú centralizované. Ale veď dnes sú rovnako dáta centralizované, či už v poisťovniach, v ambulanciách, v nemocniciach, a nikoho netrápi, ako sú zabezpečené. Dovolím si tvrdiť, že dnes je oveľa ľahšie sa dostať do ambulancie lekára povedzme cez upratovačku, ako sa dostať do zabezpečeného systému. Jednoznačná odpoveď je – dáta v eHealthe budú mať oveľa väčšiu bezpečnosť ako v súčasnosti.

Skúsenosti máte aj s projektmi, ktoré pomáhajú elektronizovať mestá o obce. Čo to prináša ľuďom?
Ľudia často prichádzajú do kontaktu so svojou lokálnou samosprávou, pričom prenesenie právomocí práve na mestá, obce a VÚC dnes takmer vôbec nie je pokryté elektronicky. Je pár výnimiek, ako napr. elektronické mesto a pod., no nebolo to doteraz chápané ucelene. Dnes sa môžu malé mestá, ktoré nemajú financie ani kapacity na udržiavanie informatiky, uchádzať o pripojenie do tzv. datacentra miest a obcí. Stredné mestá nad 20-tisíc obyvateľov majú zasa do konca júna tohto roku možnosť zapojiť sa do projektu EÚ s prefinancovaním novej platformy. Podmienkou je, aby mesto potom malo zdroje na prevádzku takéhoto systému. Občanovi to prinesie najmä to, že nebude musieť navštevovať mestský alebo obecný úrad, ale bude môcť všetko vybaviť na portáli mesta a obce. Rovnako sa eliminujú spory o nahlasovaní na úrad, či som tam bol, priniesol doklad alebo nie.

Dokážu mestá správne vyhodnotiť náklady a prínosy zavedenia elektronickej správy?
Tieto analýzy existujú, sú súčasťou projektu, a navyše v žiadostiach o Nenávratný finančný príspevok sú kapitoly o tom, čo konkrétny projekt prinesie a aká je návratnosť. Je to len o tom, či tomu vedenie mesta uverí a ide do toho alebo nie. Vo väčšine prípadov mestá využijú šancu vybudovať teraz túto infraštruktúru s pomocou zdrojov EÚ. Aj preto, lebo ak dokážu peniaze ušetriť, môžu im zostať v rozpočte mesta na iné účely. Mestá by sa dnes mali predovšetkým pozerať na zefektívňovanie svojich činností, resp. na rozvoj svojich služieb pre občana a takýto komplexný systém im v tom vie veľmi pomôcť. Zároveň je potrebné sa pozerať na tieto projekty z pohľadu budúcnosti celého eGovernmentu, do ktorého sa budú musieť mestá tak či tak integrovať. Využitie tejto šance im môže uľahčiť celý proces do budúcna.

Poďme od vašich projektov k hodnoteniu branže. Aká je najúčinnejšia cesta byť v IT branži úspešným?
Vrátim sa trochu späť a začnem tým, ako sem Ness prišiel a prečo dnes patríme k najúspešnejším IT firmám na trhu. Prvým kľúčovým strategickým rozhodnutím Nessu bolo odkúpenie silných lokálnych firiem na jednotlivých trhoch, vďaka čomu sa v rámci Európy podarilo dobudovať silnú globálnu firmu. Druhým dobrým strategickým rozhodnutím bola orientácia nielen na súkromnú sféru, ale aj na verejný sektor. Ness vycítil potenciál, dal nám zahraničné skúsenosti. Preto sme mali možno aj výhodu v tom, že v rokoch 2005/2006, keď začali v tejto oblasti byť témou dňa eurofondy a informatizácia, mnohé firmy v tom videli len príležitosť zarobiť. My sme však začali budovať stratégiu orientácie na tento segment, budovali sme tímy, stratégiu, ako sa prezentovať, museli sme veľmi dobre zvládnuť tému eurofondov.

Je to aj odpoveď na to, prečo ste boli úspešní v týchto verejných projektoch?
Áno, lebo sme boli prví a mali sme skúsenosti v zahraničí. No dnes je už situácia iná. Dnes to už konkurencia pochopila a poznajú to všetci. Hovorilo sa v minulosti o nejakých kartelových dohodách a podobne, ale ja si myslím, že tie firmy jednoducho nevedeli dať ponuky. Na začiatku boli v súťažiach dve – tri ponuky, dnes sa hlási 15-17 firiem.

Prečo sa podľa  vás vo veľkej miere takéto verejné projekty spájajú s tým, že jednoducho nefungujú ako majú?
V minulosti tu bolo viacero firiem, ktoré minuli obrovské peniaze a nik nevidí žiadnu službu, ktorá by reálne slúžila ľuďom. Nie teda tak, že to dodám a ďalej ma to nezaujíma. Žiaľ, v tomto smere sa nedá spoliehať na štátneho úradníka, lebo jeho životnosť je cca 3-4 roky. Ale ak chceme, aby to užívali raz aj naše deti, tak tá zodpovednosť jednoducho musí prejsť na nás, na dodávateľov. A to dnes nefunguje všade. Ale dá sa to. Dôkazom je napríklad náš kataster.

Čo bude teda kľúčové pre najbližších 5 rokov pre IT biznis? Kde vidíte aktivity NESSu?
Fondy a peniaze, ktoré sem dnes prúdia, trh absolútne deformujú. Ak dnes niekto chce rásť, tak si povie, na čo sa budem snažiť v komerčnom sektore a rásť 1 až 2% ročne, keď získam jednu veľkú zákazku v štátnej správe, a tým narastiem o 100 percent. Ale to je krátkodobý pohľad. Slovensko je niečo ako testovacie miesto pre IT, startup-y. No budúcnosť je globálny biznis. Firmy sa musia zamerať na to, aby bol produkt globálny v komerčnej sfére, nie lokálne. Potom ten rast nie je 1 až 2 %, ale oveľa väčší. A niektoré firmy síce budú veľké, lebo budú silné vo verejných projektoch, ale to bude fiktívny úspech. Lebo raz tá doba skončí a potom už budú úspešné tie, ktoré budú postavené globálne.

Často počúvame o predraženosti IT projektov – ako je to s vatou v IT?
Podnikanie je na to, aby bol nejaký profit. Môžete plánovať s väčšou alebo menšou profitabilitou a niekam sa dostať. Skúsenosť s veľkými projektmi na Slovensku nie je. Tu nemôžete robiť dodatky a navyšovať. Všetky náklady, ktoré v projekte sú, musia byť v ňom zahrnuté. Ak ste neúspešný a pozeráte sa na to tak, že niekto tu ide robiť projekt za 40 miliónov a vy by ste ho urobili na kolene za desatinu ceny, a keď sa na to pozriete z pohľadu rokov a dlhých mesiacov prerušení, auditov, legislatívy, zmeny požiadaviek počas procesu atď., zistíte, že my budeme mať problémy byť v zisku v týchto projektoch. Všetci vidia len tú veľkú sumu, ale problémy vo vnútri, ktoré stoja peniaze, nikto nevidí alebo nechce vidieť. S kýmkoľvek sa o tom porozprávam. Môžete to robiť tak, že si postavíte hlavu a poviete, že ale veď takto to bolo pôvodne na začiatku, alebo skutočne chcete, aby to naozaj fungovalo. My chceme ísť tou druhou cestou, lebo tú spoločenskú zodpovednosť jednoducho cítime.

Podľa vás úspech IT firmy dnes stojí a padá na tom, akých talentovaných ľudí vie osloviť. Ako to robíte vy?
Áno potrebujeme talentovaných ľudí. A tých na Slovensku máme, otázka je, či ich talent dokážeme aj využívať. Potrebujeme ich identifikovať a použiť národ na to, na čo kultúrne má. Lebo všetci hovoria, že my máme len skladať a montovať. Ale to nie je pravda. Je dôležité, aby sa prepojilo vzdelávanie s praxou a aby sa vedeli vyhľadávať talenty. Ak v Košiciach chceme naplniť 50 nových pracovných miest, nemáme kým. Databáza ľudí je dnes vyčerpaná. Za posledných 6 rokov vzniklo 6000 nových pracovných miest a ďalej sa nedá. My potrebujeme ľudí s analytickým myslením. Takže potrebujeme centrá vedy a výskumu, aby sa to naučili, vznikali startupy a pod. Na Slovensku máme veľa veľmi šikovných ľudí a ak chceme, aby tu zostali a tie dane platili, tak sa nemôžeme spoliehať na veľké spoločnosti, ale tú masu urobia práve malé úspešné firmy.

Kde chcete hľadať talenty vy?
My nemôžeme suplovať štát, ale môžeme tomu pomôcť. Štátne vzdelávanie by malo byť nastavené podľa potrieb danej krajiny v reálnom živote. Chceli by sme pomáhať v tom, aby deti, napríklad v detských domovoch, a sociálne slabšie skupiny, ktoré majú talent, ale nemajú finančné zabezpečenie, boli lepšie pripravení a neskončili na ulici. Ak pomôžeme hoci dvom-trom mladým ľuďom skvalitniť život, tak budeme šťastní a bude to mať pre nás zmysel.

Valéria Nagyová
Text pod foto: Martin Kohút, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ NESS Slovensko/ autor fotiek Desana Dudášová