Ako Slováci vnímajú vývoj cien

Bratislava, Admin, 20. 2. 2014 - Deflácia zvyčajne nie je v ekonomike želaným javom. Na rozdiel od inflácie síce zvyšuje reálnu hodnotu vkladov sporiteľov, na druhej strane však nepomáha dlžníkom (vrátane štátu), keď zvyšuje aj reálnu hodnotu dlhov. Najmä dlhodobejší pokles cien pritom môže priviesť ekonomiku

do tzv. deflačnej špirály, kedy pokles cien vyvoláva pokles spotreby (v dôsledku odloženej spotreby) a ten následne opäť vedie k ďalšiemu poklesu cien, čo je začarovaný kruh. Ekonomika upadá do dlhšieho obdobia nízkej inflácie, resp. deflácie kombinovanej s nízkym ekonomickým rastom až recesiou. Aby deflácia pôsobila takouto pre ekonomiku zhubnou cestou je nevyhnutné, aby sa reálnemu vývoju cien prispôsobilo aj vnímanie inflácie a inflačné očakávania. To však nie je úplne samozrejmé a zatiaľ sa tak našťastie nedeje ani na Slovensku. Krátkodobá deflácia by tak nemusela viesť k dlhodobejším problémom slovenskej ekonomiky.

Ako teda spotrebitelia vnímajú zmenu cien?
Vnímaná inflácia sa často líši od skutočne nameranej inflácie. Dôvodov môžeme nájsť viacero. V reálnom svete prakticky neexistuje priemerná domácnosť. Každá domácnosť má iné zloženie výdavkov, teda iný spotrebný kôš. Individuálna inflácia jednotlivých domácnosti sa preto líši. Štatistický úrad okrem priemernej inflácie meria aj špeciálne typy inflácie pre vybrané skupiny domácnosti ako napríklad domácnosti dôchodcov, či nízkopríjmové domácnosti. V minulosti sa inflácia týchto 2 typov domácnosti často výraznejšie líšila od priemernej inflácie. Zvyčajne bola inflácia u týchto skupín domácnosti vyššia, a to vďaka vyššiemu podielu potravín a energií v ich spotrebnom koši, ktorých ceny v minulosti rástli rýchlejšie. V posledných 4 rokoch je však takmer totožná s infláciou priemernej domácnosti.
Ďalším dôvodom rozdielneho vnímania inflácie je rozličné vnímanie pohybu cien u jednotlivých položiek spotrebného koša. Inak vnímame zmenu cien u tovarov a služieb, ktoré nakupujeme pravidelne (niekedy aj denne) a inak u tovarov a služieb, ktoré nakupujeme raz za niekoľko rokov. Zmenu cien mlieka alebo pečiva si zvyčajne všimneme okamžite, zmenu cien predmetov dlhodobej spotreby, napríklad cien auta, zvyčajne ani nezaregistrujeme. Medzi ďalšie dôvody môžeme zaradiť napríklad rozličné vnímanie poklesu cien a iné vnímanie rastu cien, či vnímanie cien podľa médií namiesto cenoviek v obchode.
Štatistický úrad meria špeciálne inflácie pre vybrané typy domácnosti. My sme sa navyše pozreli aj na vnímanie inflácie cez často nakupované tovary a služby. V spotrebnom koši sme identifikovali tovary a služby, ktoré nakupujeme pravidelne a z nich sme zostavili nový index – index vnímania inflácie UniCredit Bank Cenový Barometer, pričom v novom indexe ostávajú ich relatívne váhy nezmenené. Nový index však už neobsahuje položky, ktoré nakupujeme len príležitostne, teda tie, u ktorých pohyby cien vnímame menej citlivo alebo vôbec. Pohľad na historicky vývoj takto skonštruovaného indexu vysvetľuje, prečo máme zvyčajne pocit, že ceny rastú rýchlejšie ako to odmeria Štatistický úrad. V priemere od roku 2006 rástli ceny medziročne o 2,9, ceny často nakupovaný tovarov a služieb (UniCredit Bank Cenový Barometer) však až o 3,3 %.

        

Vnímanie inflácie cez často nakupované položky vs. skutočná inflácia (medziročná zmena, %)

Výraznú odchýlku medzi vnímaním inflácie a skutočnou infláciou sme mohli pozorovať najmä v rokoch 2011 a 2012. Takmer tretinu odchýlky vysvetľuje odlišný vývoj cien energií súvisiacich s bývaním v porovnaní s priemernou infláciou, odlišný vývoj cien dopravných služieb a v zdravotníctve vysvetľujú necelú pätinu odchýlky. Podobný scenár môžeme pozorovať aj v susednej Českej republike, kde bol rozdiel medzi vnímanou infláciou (cez často nakupované tovary a služby) a skutočne nameranou infláciou ešte vyšší – kým skutočná inflácia dosahovala od roku 2006 v priemere len 2,6 % ročne, vnímaná až 4,1 %. Podobne ako na Slovensku, aj v Českej republike najväčšiu časť odchýlky vysvetľuje odlišný vývoj cien energií súvisiacich s bývaním, v ČR je to dokonca viac ako polovica.
V súčasnosti by sa vnímanie inflácie na Slovensku na základe vývoja cien často nakupovaných tovarov a služieb nemalo zásadnejšie líšiť od skutočne nameranej inflácie. UniCredit Bank Cenový Barometer dokonca indikuje mierny medziročný pokles cien o – 0,5 %.
Okrem inflácie často nakupovaných tovarov a služieb existujú aj alternatívne spôsoby ako odmerať vnímanú a očakávanú infláciu – napríklad priamo zisťovaním názorov spotrebiteľov. Názor spotrebiteľov na aktuálny aj budúci vývoj cien zisťuje aj spotrebiteľský barometer Štatistického úradu SR. Ten indikuje vnímanú infláciu stále na úrovni okolo 2 %, t.j. výrazne nad úrovňou skutočne odmeranej inflácie, ale aj inflácie často nakupovaných tovarov a služieb (UniCredit Bank Cenový Barometer). V minulosti sa pritom zistené vnímanie inflácie cez spotrebiteľský barometer často líšilo od skutočnej inflácie, tento rozdiel sa dal ale pomerne dobre vysvetliť práve odlišným vývojom cien často nakupovaných tovarov a služieb. Vnímaná inflácia meraná prostredníctvom spotrebiteľského barometra a cez často nakupované tovary a služby väčšinu obdobia spolu veľmi dobre súviseli. Kde teda hľadať dôvody súčasného vývoja? Predpokladáme, že dôvodom by mohlo byť najmä rozličné vnímanie nárastu a poklesu cien, v úvode roka znásobené aj charakterom znižovania cien – ceny elektriny síce poklesli, avšak zálohové platby často ostali nezmenené, naopak pri raste cien elektriny sa často menia zálohové platby okamžite.
Viac ako aktuálne vnímanie inflácie je však pre ekonomiku dôležité nastavenie inflačných očakávaní. Aj spotrebiteľský barometer nám však naznačuje, že naše inflačné očakávania si nevytvárame na základe nejakej hĺbkovej analýzy budúceho vývoja cien, ale najmä na základe aktuálne vnímanej inflácie. Očakávaná inflácia sa tak hýbe spolu s vnímanou infláciou avšak je zvyčajne o niečo vyššia (akási pesimistická prémia). Spotrebiteľský barometer tak v súčasnosti stále indikuje očakávanú infláciu na úrovni okolo 3,5%. Vyššie nastavené inflačné očakávania by tak mali aspoň čiastočne ochrániť slovenskú ekonomiku pred negatívnymi dopadmi prípadnej krátkodobej deflácie.

Aj keď sa v súčasnosti vnímanie inflácie líši od inflácie často nakupovaných tovarov a služieb, domnievame sa, že má význam sledovať aj túto časť inflácie. Historicky práve táto časť inflácie dokáže vysvetliť podstatnú časť odchýlky medzi vnímaním inflácie a skutočne odmeranou infláciou. Index vnímania inflácie cez často nakupované tovary a služby – UniCredit Bank Cenový Barometer preto bude pravidelne publikovať spolu s našimi pravidelnými mesačnými komentármi.

(Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky)