V Mladej Boleslavi vyrobili prvý „vozík“

BRATISLAVA/ADMIN – Litrový motor, auto s látkovou strechou a bez čelného skla, šofér čelí dažďu i vetru, ale napriek tomu má radosť. Presne takto sa cítili naši prapradedovia, keď v roku 1906 mali to šťastie a mohli si zajazdiť s prvým vozidlom z Mladej Boleslavi – VOITURETTE A.

Na jar 1905 sa v mladoboleslavskej firme pánov Laurina a Klementa zaoberajúcou sa výrobou bicyklov a motocyklov chystali osláviť prvé okrúhle výročie svojej existencie. Rozhodli sa, že prídu so skutočnou novinkou a od jednostopových vozidiel svoj závod posunú k dvojstopovým. V apríli 1905 už na autosalóne v Priemyselnom paláci v Prahe vystavili vidlicový dvojvalec s udávaným výkonom 6 koní (4,4 kW), ktorý bol určený pre pripravovaný automobil. Odborníci zbystrili pozornosť: Mladá Boleslav bude vyrábať autá!
Do konca roku boli dokončené a verejnosti predstavené hneď dva prevádzkyschopné exempláre budúceho vozidla VOITURETTE A a boli podrobené intenzívnym jazdným skúškam. Naši predkovia si ich však mohli kúpiť až od roku 1906, keď dostali úradné schválenie potrebné pre prevádzku. VOITURETTE A, teda po francúzsky „malý vozík“, sa vďaka excelentnému pomeru cena/výkon čoskoro stala hitom. O tri roky už na tento model pripadalo 90 percent predaja vozidiel tejto kategórie v celom Rakúsko-Uhorsku.

Na kopci s hrsťou piesku

Základ konštrukcie tvoril rebrinový rám nitovaný z oceľových výliskov v tvare U, dvojica tuhých náprav odpružených polyeliptickými listovými pružinami a klasická koncepcia pohonu.
Na vpredu umiestnený motor nadväzovala kužeľovitá spojka s koženým obložením. Keď začala pri jazde v kopcoch prešmykovať, zvyčajne postačilo, aby šofér aj bez demontáže motora malým otvorom prisypal trochu piesku z cesty. Prevodovka mala tri rýchlostné stupne a nechýbala spiatočka, čo bolo pri takýchto malých vozidlách zriedkavé. Zadné kolesá boli pri prvých kúskoch poháňané reťazami, väčšina áut VOITURETTE však dostala moderný kardanový hriadeľ. Niektorí zákazníci napriek tomu dávali prednosť reťaziam, a to pre ich mäkší záber a schopnosť čiastočne tlmiť nárazy prenášané od kolies alebo od pohonnej jednotky.

Čo rok, to pokrok

Mladoboleslavskí konštruktéri horúčkovito pracovali na vývoji výkonnejších, rýchlejších a komfortnejších typov VOITURETTE. Do konca roku 1906 ponuku rozšírilo auto VOITURETTE B s 1,4-litrovým motorom s výkonom 9 koní (6,7 kW), z ktorého bolo vo všetkých variantoch vyrobených 378 kusov. K tomu treba pripočítať 63 kusov VOITURETTE C s podstatne zdatnejším dvojlitrom s 12 koňmi (8,8 kW) a asi o 700 milimetrov dlhším rozvorom.

Len pár mesiacov po debutantke VOITURETTE A bol vyrobený veľmi moderne riešený radový štvorvalec typu E 4,6 l/35 k (26 kW). Nasledoval model F s „L“ hlavou, teda všetkými ventilmi v jednom rade. Ani sa nechce veriť, že dva roky od homologizácie „áčka“ vyšiel z brán búrlivo sa rozvíjajúcej mladoboleslavskej továrne impozantný luxusný automobil typu FF, zrejme prvý radový osemvalec v strednej Európe a jeden z prvých na svete. „Ef-efko“ mimochodom po vlastnej osi prišlo na vtedajšie prestížne autosalóny v Berlíne a v Paríži. Cestou pritom budilo zaslúženú pozornosť.

„Interiér“ pre náročných

Litrový kvapalinou chladený dvojvalec s výkonom 7 koní (5,2 kW) nemal s 500-kilogramovým vozíkom veľa práce. VOITURETTE A uháňala až štyridsiatkou, pričom najintenzívnejšie brzdenie bolo možné dosiahnuť súčasným zošliapnutím pedála pôsobiaceho na bubon za prevodovku (tzv. kardanovú brzdu) a zatiahnutím za ručnú páku, ktorá bola lankom spojená s bubnami zadných kolies.

Pri VOITURETTE A môžeme len ťažko hovoriť o interiéri, keďže išlo o vozidlo s otvorenou karosériou postavenou pre dvoch cestujúcich. Jej spracovanie zodpovedalo estetickým nárokom doby zo začiatku dvadsiateho storočia, a tak bolo sedadlo vlastne koženou lavicou štedro doplnenou drevom a ďalšími prírodnými materiálmi, funkčnými i estetickými nitmi a vo väčšine modelov červeným vonkajším oplechovaním.

V porovnaní s dnešnými nárokmi to samozrejme neobstojí, ale v prístupe k materiálovej náročnosti je to celkom porovnateľné s tým, ako na vybavenie automobilov nazeráme dnes. „Krásne to ilustruje, aký obrovský pokrok za posledné storočie spravil automobilový priemysel a vlastne aj celá spoločnosť. Na druhej strane tu ako dizajnér vidím množstvo vášne, úsilia a starostlivosti. Teda to isté, čo robíme aj dnes,“ opisuje svoj pohľad na VOITURETTE A Oliver Stefani, hlavný dizajnér ŠKODA AUTO.

O mladoboleslavskú prvotinu bol záujem nielen na domácom rakúsko-uhorskom trhu, ale podobne ako sesterské jednostopové laurinky zamierila napríklad do Nemecka a ďalších krajín. V rokoch 1905 až 1907 bolo vyrobených 44 kusov týchto „áčiek“. Zachovala sa len hŕstka a originálny exemplár má vo svojej stálej expozícii aj mladoboleslavské ŠKODA Múzeum. Národnému technickému múzeu v Prahe na Letnej VOITURETTE v 30. rokoch osobne daroval spoluzakladateľ automobilky Václav Klement.

(Zdroj: ŠKODA AUTO Slovensko)