Keď spája láska k výtvarnému umeniu

LEVICE/ADMIN – V utorok 4. augusta sa konala vernisáž dvoch neprofesionálnych výtvarníčok, Daniely E. Hrtkovej a Evy Gogovej v levickej synagóge Kálmána Kittenbergera. V týchto sakrálnych priestoroch historickej synagógy nadväzuje výstava na umeleckú tradíciu, ktorá sa v priestoroch pravidelne prezentuje v podobe rôznych koncertov, výstav výtvarného umenia, divadelných predstavení malých foriem a iných podnetných a inšpiratívnych kreatívnych stretnutí.  Kurátorkou výstavy je Mária Kovalčíková a v rámci kultúrneho programu vystúpila počas vernisáže flautistka Zuzana Chmeľová.

Obidve výtvarníčky spája láska k výtvarnému umeniu. Počas svojho aktívneho profesného života, v ktorom Daniela E. Hrtková pracovala ako andragogička (rekvalifikátorka) a Eva Gogová ako ekonómka. Ich vnútorná tvorivá energia nemala veľa možností na realizáciu. Dnes, po skončení pracovných povinností, môžu naplno vytvárať svety, ktoré dlhodobo nosili vo svojej mysli, pocitoch, snoch a predstavách. Výsledkom sú obrazy krajín, ktoré precestovali, aj scenérie domácej slovenskej prírody, ale tiež obrazy plné fantázie, v ktorých uplatňujú široké spektrum rôznych maliarskych štýlov, tvarových novotvarov a farebných kombinácií.

   

Daniela E. Hrtková prišla s výtvarným svetom do kontaktu už ako dieťa. U svojho otca, akademického sochára Františka Gibalu videla, ako sa kreslí portrét a ako sa modeluje hmota. Obklopená umeleckým prostredím, v ktorom sa stretávali maliari, sochári, spisovatelia, básnici, pocítila krásu, akú aj ona sama neskôr začala vytvárať vlastnými rukami: v maliarskych kompozíciách a kresbách. Postupne začala navštevovať kurzy kreslenia a maľovania, chodiť na výstavy, kde stretla priateľov so spoločnými záujmami.

Na cestách po rôznych krajinách sveta získala nejednu inšpiráciu a podnet, ktoré stvárnila vo svojich obrazoch. Zistila, že môže namaľovať nielen to, čo bezprostredne vidí, ale aj niečo oveľa dôležitejšie, čo vychádza z duchovnej podstaty človeka, z jeho pocitov, snov, predstáv, nálad a myšlienok.

Jej vlastná vnútorná senzibilita a fantázia sa odrazu naplno rozozvučali a zhmotnili v maliarskych kompozíciách hornatých slovenských krajín, ale aj v slnkom prežiarených podmorských hlbinách, do ktorých sa ona sama potápala a nachádzala v ich útesoch stále nové inšpirácie. V obraze Fauna a Flóra sa v krehkom dotyku páva so strelíciou stretávajú dva kontrastné svety, dva pocity zo života: viditeľného ale aj podvedomého tajuplného, ktorý dodáva reálnemu videniu charizmatickú esenciu.

V portrétnej tematike sa venuje hlavne portrétovaniu svojich blízkych. Jemným kresliarskym ťahom naznačí krehký úsmev a priateľský výraz v očiach stvárňovanej postavy aj skrytú úctu a radosť zo života (portréty otca, manžela, detí aj vnúčat).

                    

Eva Gogová si začala plniť svoje dávne sny systematickejším vytváraním obrazov asi pred piatimi rokmi. Po skončení aktívneho pracovného procesu navštevovala rôzne maliarske kurzy pod vedením viacerých akademických maliarov. Jej svet sa stal odrazu oveľa farebnejším (ako to aj ona sama hovorí).

K tvorbe ju podnietili aj zaujímavé umelecké zážitky, ktoré nadobudla na zahraničných, študijných a dovolenkových cestách po Európe. Pri pohľade na umenie starých majstrov pochopila mystické tajomstvo maliarov uplatňujúcich v tvorbe obrazov jemné aj ostré kontrasty svetla a tmy: dualitu protikladov, aj veselé farebné vibrácie v maľbách impresionistov. Postupne si vyskúšala rôzne výtvarné techniky: od pastelu, k olejomaľbe a akvarelovým kompozíciám.

Často sa predlohou stali aj jej vlastné fotografické záznamy, ktoré zaznamenala na svojich cestách. Zlákala ju hlavne severská príroda, rozľahlé hornaté pobrežie nórskych fjordov. Silný emocionálny dotyk s prírodou iných krajín v jej výtvarnom prejave prebudil odvahu vystupňovať maliarsky účinok do priestorových trojdimenzionálnych proporcií (Levický hrad).

V zátišiach Evy Gogovej nevidno tradičné kytice umiestnené vo vázach. Výtvarníčka si vyberá len určité tvary, ktoré povyšuje na dominantu diela. Vytvára zväčšeniny – makrodetaily, ktoré majú svoj vlastný vnútorný obsah.

Ani u nej nechýba figurálna tematika, ktorá ju oslovila hlavne na maliarskom kurze u akad. mal. Andreja Smoláka. V pastelových portrétoch aj portrétoch maľovaných olejovými farbami dáva priestor konkrétnemu atribútu, alebo symbolu, ktorým zvýrazňuje a dotvára typ povahy zobrazovaného človeka.

Niečo o synagóge, v ktorej je výstava dvoch neprofesionálnych výtvarníčok:
Levická synagóga bola postavená v druhej polovici 19. storočia staviteľom Gustávom Šišákom z Kalnej nad Hronom (dokončená v r. 1853). Od roku 1991 patrí synagóga do vlastníctva mesta Levice. V roku 2010 sa začalo s jej rekonštrukciou, pri ktorej sa v lekárnickej fľaši v jednom z murív, našla aj zakladajúca listina tejto stavby, ktorá je umiestnená v jej stálej expozícii. Od roku 2012 sa tu konajú rôzne kultúrno – spoločenské podujatia. Z pôvodnej maliarskej výzdoby sa zachovala v pôvodnom stave z obdobia roku 1883, výmaľba klenby od Karla Trommersdorfa a Ferdinanda Reistscha a malá časť výmaľby okolo oltárneho výklenku. Mystický priestor s vystavenými dielami spoluvytvára vhodnú atmosféru na duchovnú meditáciu, oživuje zmysly a senzitívne vnímanie viditeľného sveta aj duchovný hlboko intímny vesmír vnímateľa.

Výstava umeleckých prác Evy Gogovej a Daniely Eleny Hrtkovej priniesla krehké letné pohladenie, príjemnú atmosféru v zátiší lesnej hornatej a morskej južanskej prírody, ale aj intimitu domáceho prostredia navodzujúcu meditatívne stavy vedomia. Obidve dámy spája silná motivácia naučiť sa vždy niečo nové a podnetné, ale pritom ostať vernou svojim prirodzeným výtvarným možnostiam.

Výstava je otvorená od pondelka do piatku 10 – 17 hod a cez vikendy je od 11 – 16 hod. Výstava potrvá do 31. 8. 2020

 

(Zdroj: Mária Kovalčíková; Foto: Archív autoriek diel a MK; Pripravila: Valéria Nagyová)