Národný poklad ožil na plechovkách piva Šariš

Bratislava, Admin – Návrat k ľudovým tradíciám či remeslám ovládol celú krajinu. Pivo Šariš ako hrdý partner slovenského folklóru reaguje na tento trend a snaží sa o to, aby sa národné poklady zachovali aj pre ďalšie generácie. Na trh preto prichádza s originálnymi plechovkami zlatistého moku odetými do šatu tradičnej ľudovej výšivky. Moderným zhmotnením histórie sa stali pivá Šariš 10° a Šariš Zlatá 12° s jedinečnou chuťou, ktoré v sebe odrážajú nie len dlhoročnú tradíciu, ale aj iskru ľudí, ktorí Šariš s obľubou pijú, ale aj tých, ktorí ho s láskou varia.

Po partnerstve s najväčšou folklórnou šou Zem spieva predstavuje Šariš aj ďalšie aktivity, ktoré podčiarkujú jeho spätosť so slovenskými tradíciami. Ako hrdý partner slovenského folklóru uvádza exkluzívnu edíciu plechoviek s ľudovým motívom. Autorom originálneho dizajnu je mladý grafický dizajnér Tomáš Kompaník, ktorý stojí aj za vizuálmi Folklórneho festivalu Východná a projektom ahaslovakia. Pri tvorbe nového šatu plechoviek sa inšpiroval tradičnou výšivkou, ktorá pochádza z krojov zo šiestich rázovitých obcí z východného Slovenska.

Folklór sa stal fenoménom

Medzi národnými pokladmi si práve výšivka drží celé stáročia pevné miesto. „Výšivka mala veľký identifikačný význam. Keby sme to povedali laicky, v minulosti nám nahrádzala občianske preukazy. Ľudia na jarmokoch podľa výšivky vedeli rozpoznať, z akej obce pochádzajú, aké majú sociálne zázemie, dokonca aj to, či sú slobodní alebo ženatí,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská. Dôležitú úlohu v našej kultúre výšivky zohrávajú dodnes. Aj na Šariši môžeme vidieť, že staršia generácia je aj po dlhých rokoch s výšivkou úzko spätá a svoj tradičný odev stále neodložila.

To, že korene tradičnej výšivky majú svoj odraz aj v súčasnosti a medzi mladými, potvrdzuje aj sociologička Silvia Porubänová. Podľa nej sa návrat k národným, regionálnym i lokálnym tradíciám stal celosvetovým trendom. “Znovu objavovanie folklóru na Slovensku je priam fenoménom. Svoj odraz nachádza v móde, dizajne, jedle či nápojoch. Spojenie dizajnu obľúbeného piva s typickou krásou výšivky je tak moderné a IN,” zhodnotila odborníčka.

Šariš vdychuje výšivkám nový život

Šariš chce, aby sa príbeh tradičných výšiviek písal ešte hrubšími písmenami. Spoločnosť ho preto zhmotnila práve do originálnych plechoviek s ľudovým motívom, ktoré v sebe odrážajú silné prepojenie histórie, folklóru a súčasnosti. „V Šariši sme presvedčení, že výšivka by sa nemala zachovať len na historických fotografiách a v kronikách. Preto sme sa rozhodli tento národný podklad priniesť aj ďalším generáciám,“ uviedol brand manažér značky Šariš Martin Stanko.

      

Ľudové motívy a tradície sú v každom kúte Slovenska známe v inej podobe. Folklór však spája ľudí naprieč celou krajinou rovnako, ako to robí pivo Šariš. Zakorenená tradícia a hodnoty ako pohostinnosť, dobrosrdečnosť či vášeň odzrkadľujú ich vzájomné a autentické prepojenie. „Pevne veríme, že sa nám vďaka tomuto prepojeniu podarí ešte viac priblížiť k milovníkom zlatého moku, a tiež, že podporíme vnímanie Šariša ako značky, na ktorú môžu byť Slováci hrdí,“ uzavrel Stanko.

Národný poklad inšpirovaný našimi predkami

Blažov

Výšivka v dnes už neexistujúcej obci Blažov mala veľa spoločných znakov s blízkymi Toryskami. Uplatňovala sa najmä technika podľa počítaných nití, a aj podľa predkresleného vzoru. Manžety na rukávoch mužských košieľ a ženských rukávcov sa zdobili najmä krížikovou výšivkou. Prevládal geometrický ornament. Dominantnou farbou bola červená doplnená inými farbami. Predkreslená výšivka sa uplatňovala na obalkoch a spodnom okraji záster. Okrem plnej výšivky sa na zásterách používal stonkový steh a krivinky. Typickými motívmi boli srdiečka, kolieska, špirálky, hviezdice, trojlístky, vtáčik.

Úpor

Výšivka v Úpore je charakteristická pomerne jednoduchou farebnosťou. Výšivka sa tu využívala na golieroch a predných častiach mužských košieľ, ako aj na manžetách rukávcoch. Výšivku charakterizoval jednoduchý geometrický ornament zostavený z kosoštvorcov, trojuholníkov, koliesok a liniek. Upravovali sa do úzkych pásikov, v ktorých sa opakoval jeden alebo dva varianty motívov. Základnou a spočiatku jedinou technikou bol drobný krížikový steh a čierna farba výšivky. Postupným vývojom sa čierna farba začala kombinovať s modrou alebo žltou. Popri krížikovej výšivke sa začalo používať aj hladkovanie. Geometrický ornament sa postupne menil na rastlinný, spočiatku štylizovaný s motívmi kvietkov, lístkov a ďateliniek. Na začiatku 20. storočia sa takmer výlučne uplatňoval rastlinný ornament, v ktorom dominoval motív ruže, typický pre novšiu zemplínsku výšivku.

Rejdová

Výšivka v Rejdovej a okolí je charakteristická rastlinným ornamentom. Na predničkách mužských košieľ a manžetách ženských rukávcov sa uplatňovala sa uplatňovala krížiková výšivka. Využívaný bol najmä štylizovaný rastlinný ornament. Obľúbenou farebnosťou na mužských košeliach bola modrá. Ďalšou odevnou súčasťou kde sa uplatnila plná výšivka boli mužské kožúšky. Na kožúškoch boli vyšívané pestrofarebnou vlnenou priadzou štylizované rastlinné ornamenty. Farebnosť výšivky bola červená, modrá, zelená, biela, sivá a žltá.

Ždiar

Najcharakterickejším motívom výšivky v Ždiari sú maky. Vyšívali sa na mužských kožúškoch – serdokoch a niekedy aj na ženských lajblíkoch. Používaná bola technika hladkovania. Dominantnou farbou vo výšivke je červená doplnená modrou, bielou, žltou a zelenou. Motív makov býva doplnený plesnivcom a štylizovanými malými kvietkami. Okrem toho sa v Ždiari uplatňovala výšivky aj na mužských košeliach, a to buď predreslená hladkovaná výšivka makov alebo geometrická krížiková výšivka.

Kendice

Tradičný odev v Kendiciach a okolí je charakteristický pomerne strohou výšivkou. Na ženskom odeve sa výšivka uplatňovala na manžetách rukávcov. Používaný bol krížikový steh, alebo hladkovanie. Typický je motív kvetov vyšitý pestrofarebnými niťami. Na mužskom odeve sa výšivka uplatňuje na mužskom lajblíku, kde je štylizovaný ornament vyšitý retiazkovým stehom, prevažne červenou farbou. Najozdobnejšou súčasťou mužského odevu bol dlhý súkenný kabát – halena. Okreje haleny boli zdobené pestrofarebnou výšivkou vlnou. Ornament pozostával s kvetou a lístkov.

Torysky

V okolí Torysiek sa uplatnila na ľudovom odeve výšivka podľa počítanej nite, a aj podľa predkresleného vzoru. Technikou podľa počítanej nite, najmä stonkovým stehom, obyčajným a vrkôčikovým krížikom a krivinkou, sa zdobili manžety na rukávcoch a mužských košeliach. Predkreslený typ výšivky sa nachádzal na obalkoch záster, prípadne nad spodným okrajom a v menšej miere na predničke čepca. Typickými motívmi boli srdiečka, kolieska, špirálky, hviezdice, trojlístky, vtáčik.

(Zdroj: Ján Chudík, Asahibeer; Pripravila: Eugen Nagy)