Umenie Ducha u jezuitov v Piešťanoch v znamení kríža

Piešťany, Admin – Projekt Umenie Ducha – Návrat súčasného umenia do chrámu, v predsieni jezuitského kostola v Piešťanoch, od 23. februára 2018 pokračuje počas ôsmeho ročníka dielom Michala Kerna: Kríž, 1987.

„Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.“ (1Kor 1,18)

Liturgické obdobie pôstu nám pripomína štyridsať dní, ktoré Ježiš strávil na púšti pred začiatkom svojho verejného pôsobenia. Emeritný pápež Benedikt XVI. v jednej zo svojich kázní, prednesenej na Popolcovú stredu, hovorí o púšti, na ktorú sa Ježiš utiahol, ako o priestore nevyhnutne potrebnom pre vnútorný život každého z nás, ako o „mieste ticha a chudoby, kde človek nedisponuje materiálnymi prostriedkami, na ktoré je zvyknutý, ale stojí tvárou v tvár základným otázkam o svojom živote – je donútený vrátiť sa k tomu, čo je podstatné – a práve preto je mu ľahšie stretnúť sa s Bohom. … Každý z nás by sa mal pýtať: Aké miesto má Boh v mojom živote? Je Pánom on, alebo som Pánom ja?“ Počas tohto obdobia je každý z nás Bohom pozvaný, aby nanovo prehodnotil skutočné motivácie svojho života a postavil Boha na prvé miesto v každej oblasti vrátane tých, ktoré chceme mať pod kontrolou iba my sami. Na to je dôležité prijatie nášho kríža, našich protikladov a rozporov, ktoré každý v sebe nosíme.
Kríž sa vo výtvarnom umení zobrazuje veľmi často. Prvé zobrazenie kríža v dejinách umenia sa datuje do 4. storočia, keď sa v ranokresťanských bazilikách zobrazovali kríže vykladané drahými kameňmi (crux gemmata). Prvé zobrazenie Ukrižovaného Krista poznáme z 5. storočia, z výjavu na drevených dverách baziliky sv. Sabíny v Ríme. Aj umenie 20. a 21. storočia zobrazuje tému kríža, ktorý má svoje miesto v tvorbe takmer každého autora, a to nezávisle od jeho konfesie, ako vyjadrenie osobného postoja a viery. V slovenskom umení sa počas komunizmu mnohí umelci takzvanej neoficiálnej scény hlásili k hodnotám kresťanstva ako k univerzálnym hodnotám slobody.

Michal Kern vo svojej tvorbe hľadal prepojenie človeka a prírody, ktoré by viedlo k vzájomnej úcte a rešpektu. Na aktuálnej fotografii (100 x 70 cm) vyskladal symbol kríža z ostnatého drôtu obmedzujúceho slobodný pohyb ľudí vo vtedajšom Československu, cez ktorý presvitá nebo ako znamenie nádeje. Na hraniciach bolo vtedy cestou za slobodou zabitých mnoho ľudí (v celom Československu ich bolo až päťsto). Za pomoc takýmto ľuďom bol väznený a mučený aj minulý rok blahoslavený salezián Titus Zeman. Dielo je mementom, výkrikom v dobe, ktorá nedovoľovala slobodu názoru ani náboženského prejavu, ale zároveň aj prorockým predznamenaním zmien, ktoré prišli s rokom 1989. Dnes ho môžeme vnímať aj ako uvedomenie si hodnôt, ktoré sme slobodou získali, a zodpovednosti, ktorá je s ňou spojená. O svojich dielach autor hovorí: „Umelec svoje poznanie kóduje do zvláštneho jazyka a vnímateľovi sa potom dostáva toho istého poznania tým, že dielo dekóduje.“

Michal Kern (1938 – 1994, Močiare) študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Ladislav Čemický, Ján Mudroch). Výtvarný program, ktorým sa prihlásil k ideám konceptuálneho a akčného umenia, budoval v ústraní Liptova, v úzkej komunikácii s bratislavským centrom neoficiálnej výtvarnej scény. Jeho tvorbu charakterizuje záujem o jasne vymedzený okruh etických a ekologických problémov. Jej špecifikum je v prenikaní k prírode ako médiu tvorby, ktorú dokázal naplno využiť ako zdroj inšpirácie, od jej pozorovania cez vstup do „prírodného ateliéru“ až po stotožnenie sa s jej dianím. Akcie v prírode zaznamenával najmä prostredníctvom fotografie, ktorú využíval ako médium zvýtvarnenia a sprostredkovania svojich zážitkov v nej, čím prispel k vývinu takzvanej konceptuálnej fotografie.

(Zdroj: Leopold Slaninka, riaditeľ Jezuitského pastoračného centra; Pripravila: Valéria Nagyová)