Dezinfekcia a prirodzené prostredie

Admin, 22.06.2012 - Prostredie okolo nás nie je sterilné a náš imunitný systém má mnoho sofistikovaných spôsobov, ako si s ním poradiť. Nadužívanie dezinfekcie môže viesť k opačnému efektu: ľahšiemu prenikaniu škodlivých vírusov, baktérií či parazitov

vyvolávajúcich ochorenia do nášho organizmu.

Človek žije v prirodzenom prírodnom prostredí obklopený množstvom mikroorganizmov. Drvivá väčšina z nich sú neškodné, ba neraz pre nás veľmi užitočné, ktoré žijú s našim telom v symbióze. Neraz dokonca zvládame bez problémov aj život s takými mikroorganizmami, ktoré môžu spôsobovať za istých podmienok veľmi vážne ochorenia. Náš imunitný systém ich drží pod kontrolou. Ale na to, aby sa náš imunitný systém správal ako bdelý strážca, musíme mu pomáhať, aby sa trénoval.

Prestížny vedecký časopis Nature uverejnil 14. júna 2012 (Zdroj: http://www.nature.com/nature/journal/v486/n7402/full/nature11209.html#/supplementary-information) veľmi zaujímavú informáciu o tom, že človek je domovom pre vyše 11 tisíc rôznych mikrobiologických kmeňov (najviac je baktérií, vírusov, zvyšok tvoria ďalší „obyvatelia“ zo špecifických biologických tried). Táto ľudská „mikrozoo“ pozostáva zväčša z užitočných pomocníkov, ktoré sa snažia pomáhať nášmu telu spracúvať potravu, či chránia telo pred nežiaducimi votrelcami. Zároveň sa medzi našimi mikroorganizmami nájdu aj také, ktoré môžu vyvolať aj nepríjemné ochorenia. Kým sa správajú nenápadne, nič sa nedeje, horšie je, ak sa začnú nekontrolovateľne množiť.

Vírusy
Vírusy  nie sú plnohodnotné bunky, ale častice, ktoré pozostávajú z jadra nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) vloženej do bielkovinovej schránky. Na svoju reprodukciu potrebujú infikovať plnohodnotné živé bunky. Vírusy môžeme nazvať bunkovými parazitmi. Počas replikácie vírusu v napadnutej hosťovskej bunke môže dôjsť k poškodeniu DNA bunky alebo k úplnému nahradeniu pôvodnej DNA. Vírusy sa v organizme môžu začať rýchlo množiť a vyvolať rôzne fyziologické príznaky od infektov dýchacieho ústrojenstva, hnačky až po závažné poruchy imunitného systému ako je HIV či rakovinu ako v prípade HPV.
Ľudské telo má na obranu proti vírusom vybudovaný imunitný systém, ktorý na obranu pred neželanými návštevníkmi reaguje tvorbou antivírusových proteínov, teda látok zabraňujúcich prechodu infekcie na susedné bunky. Imunitný systém sa učí a v priebehu života si zdokonaľuje svoje  rozpoznávanie vírusov, či už priamo zo styku s nimi, alebo očkovaním, čo je umelo vyvolaný spôsob učenia sa imunitného systému. Niektoré vírusy mutujú neprestajne, takže hosťovské telo nie je schopné vyvinúť si odolnosť ako napríklad vírus chrípky. Väčšinu vírusov však telo zvládne bez problémov, dokonca bez akýchkoľvek príznakov.

Baktérie
Baktérie sú najrozšírenejšou skupinou organizmov na svete. Z pohľadu biológie ide o prokaryotické bunky, teda organizmy, ktoré nemajú oddelené jadro od ostatnej časti svojho tela. Typickým znakom baktérií je, že sa nerozmnožujú pohlavne, ale delením, teda každá baktéria je schopná produkovať svoje potomstvo. Baktérie sú všade okolo nás a prakticky umožňujú život na zemi, keďže sa významne podieľajú na kolobehu živín v prírode.
Uvádzať presné delenie baktérií je temer nemožné, pretože jestvuje niekoľko systémov ich taxonómie, teda rozdelenia. Podstatné je, že v ľudskom tele sa nachádza niekoľko tisíc rôznych druhov bakteriálnych pomocníkov, ktorí nám pomáhajú napríklad spracovať potravu či vylučovať nežiaduce látky z tela. Rovnako aj na povrchu tela máme množstvo pomocníkov, ktoré chránia naše telo pred nežiaducimi návštevníkmi a starajú sa o prirodzenú ochranu tela.
Na druhej strane je množstvo baktérií, ktoré vedia na organizmus zaútočiť a vyvolať rôzne ochorenia. Medzi najznámejšie bakteriálne ochorenia ľudí patrí tuberkulóza, čierny kašeľ, antrax, záškrt, tetanus, salmonelóza, pneumokokové ochorenia, mor, cholera, lepra, syfilis, kvapavka a mnohé ďalšie známe a celosvetovo rozšírené choroby.

Parazity a iní nevítaní návštevníci
Okrem vyššie spomínaných mikroorganizmov naše telo môže hostiť aj ďalších nepríjemných návštevníkov: huby, plesne, červy a iné parazity, ich výpočet je prakticky nekonečný. Parazit je cudzopasník, teda organizmus, ktorý k svojmu životu potrebuje hostiteľa, iný organizmus. Najtypickejšími ľudskými parazitmi sú napríklad mrle, hlísty, pásomnica, ale aj toxoplazmy, toxokary a podobne. Tieto cudzopasníky sú často už okom viditeľné a spôsobujú závažné problémy.

Imunitný systém
Každý organizmus si vytvára na svoju ochranu súbor obranných mechanizmov voči vonkajšiemu prostrediu. Tento systém sa volá imunitný a má na starosti dohliadať na „cudzorodé“ prvky a odstraňovať ich. Imunitný systém človeka je evolúciou nastavený tak, že vie rozpoznať neškodné mikróby a mikroorganizmy, ktoré môžu byť potenciálne nebezpečné. „Imunita je – laicky povedané – schopnosť organizmu odolávať patogénom, teda škodlivým organizmom – či už sú to vírusy, baktérie alebo huby alebo iné neželané organizmy. Imunitný systém je vlastne zložitý komplex reakcií – niektoré sú chemické, iné biologické či fyzikálne, ktoré pomáhajú organizmu prežiť v tomto svete,“ hovorí doc. MUDr. Katarína Holečková, PhD., viceprezidentka Slovenskej infektologickej spoločnosti. „Tento obranný val nášho organizmu sa vyvíjal tisícročia a je súčasťou evolučného vývoja. Úspešnosť imunitného systému je u organizmov, ktoré dnes žijú – vrátane človeka –  veľmi vysoká. Ak by nebola, nežili by sme.“ Jednou z najúžasnejších vlastností imunitného systému je jeho schopnosť učiť sa. Keď sa rodíme, máme časť informácií o tomto svete v imunitnom systéme od matky. Postupne sa organizmus dieťaťa učí, ktoré mikroorganizmy sú nebezpečné, a ktoré nie. Získava tzv. imunologickú pamäť, ktorá zabezpečuje našu ochranu. Medzi takéto „tréningové“ programy patrí bežný kontakt s okolím, ale aj očkovanie.

Prirodzené prostredie
Pre každý organizmus je nesmierne dôležité, aby sa udržiaval v strehu, teda v pozícii neustáleho kontaktu s okolitým prostredím. V prípade, že organizmu zničíme prirodzené prostredie, spôsobíme to, že s neželanými baktériami a vírusmi odstránime z okolia aj tie mikroorganizmy, ktoré naopak poskytujú veľmi aktívnu ochranu, alebo „tréningové“ pole pre imunitný systém. Povedané laicky, prílišná hygiena môže nielen pomáhať, ale aj škodiť. Ako? Práve tým, že vyničí aj tie mikroorganizmy, ktoré sú užitočné.
Povedané metaforicky: prílišná hygiena vybieli stôl, na ktorom sme mali kopec dôležitých vecí i nepodstatných drobností. Ak sme tam niečo pridali, tak sa len zväčšil neporiadok, ale organizmus ďalej fungoval. Ak tento stôl vyčistíme tak, že zmätieme všetko z neho preč, dostaneme čistý, prázdny stôl. Je pekný, ale ak tam ako prvý hosť príde napríklad agresívny pneumokok, začne sa bez zábran množiť. Nič mu nebráni, aby po pár generáciách – čo je v reči baktérií niekedy len niekoľko hodín – odrazu nemal na stole nášho organizmu výhradné slovo. A pneumokoková infekcia je na svete.

Hygiena – áno či nie?
Jednoznačne áno. Ale taká, ktorá je adekvátna zdravému rozumu. Umývať si ruky po toalete je rozhodne správne, avšak na ich čistotu stačí tečúca voda a obyčajné mydlo. Umývať si ovocie a zeleninu je správne, avšak nie v chemických roztokoch, ale v čistej vode. Najnebezpečnejšími z pohľadu mikrobiológie sú zvyšky hliny na potrave, ktoré môžu obsahovať parazitov.
Iná situácia nastáva, ak sa staráme o chorého pacienta. Pokiaľ chceme zabezpečiť jeho bezpečnosť, mali by sme dbať na čistejšie prostredie, ktoré sa dá dosiahnuť aj špecializovanými prostriedkami na hygienu. Vtedy sa pokúšame vytvoriť dostatočne dekontaminované prostredie, pretože nákaza sa môže šíriť obidvoma smermi – od chorého k nám, ale aj od nás, zdravých, ale nosičov vírusov a baktérií k chorému, oslabenému organizmu.
Podobne zvýšenú pozornosť by sme mali venovať hygiene na cestách. Netýka sa to len krajín, kde je úroveň hygieny a dostupnosť bezpečnej vody subštandardná, ale aj cestovania do bežných dovolenkových destinácií. Rizikovými sú vlastne všetky miesta, kde sa križujú tisíce ľudí – napríklad letiská, benzínové pumpy, ale aj hotelové rezorty, pláže či turisticky lákavé miesta. Problémom je, že práve tu dochádza k stretnutiam s mnohými pre nás neznámymi, cudzími mikroorganizmami, ktoré náš imunitný systém nerozpozná a nevyhodnotí ako nebezpečné a infekcia je na svete.

Hlavne ruky
Ruky sú z hľadiska dezinfekcie nesmierne dôležité, sú kontaktom, ktorý prenáša množstvo potenciálne nebezpečných látok. Preto si ich treba v prípade ošetrovania chorého v nemocniciach či domácnostiach chrániť, napríklad aj používaním prostriedkov na vytváranie čistého prostredia. Rovnako je vhodné využívať ochranu aj pri cestách. Vždy by sme však mali zvážiť mieru jej použitia. Tým, že si umyjeme ruky v dezinfekčnom prostriedku, sme vytvorili na istý, nie veľmi dlhý čas síce čisté prostredie, ale už po krátkom čase (minúty i desiatky minút – v závislosti od prostredia a kontaktov) sa koža prirodzene osídľuje znova mikroorganizmami. Cieľom dezinfekcie
nie je odstraňovať naše prirodzené prostredie, ale len zabrániť neželaným prenosom pri kontakte. Na každodenné používanie v normálnom prostredí medzi ľuďmi nám stačí základná hygiena pozostávajúca z obyčajného mydla a tečúcej vody.
/HARTMANN RICO/