Veľká hrozba dneška – antibiotická rezistencia

Bratislava, Admin – Cieľom prvého ročníka Svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), je zvyšovanie povedomia o rizikách rezistencie na antibiotiká a výzva k ich racionálnemu používaniu. Dôvodom je stále sa zvyšujúci počet pacientov so zistentnými kmeňmi baktérií, ktoré nereagujú na štandardnú liečbu. Ako dlho dokážeme ešte zvládať túto situáciu a čo sa stane, keď prestanú antibiotiká účinkovať?

Čo je to rezistencia na antibiotiká?
Antibiotická rezistencia (Antimicrobial Resistance, AMR) je rozšírený jav, pri ktorom antibiotiká prestávajú byť účinné proti pôvodcom infekčných ochorení, baktérie nadobúdajú voči antibiotikám odolnosť. Rezistencia síce nie je nijak nová skutočnosť, ale jej význam z viacerých dôvodov narastá. Jednak sa neustále zvyšuje jej celkový rozsah a na druhej strane neboli objavené nové antibiotiká, ktoré by mohli byť nasadené namiesto tých voči ktorým sa vyvinula antibiotická rezistencia. Následkom môže byť nielen predĺženie liečby ochorenia, ale dokonca aj smrť pacienta. V prípade, ak zvyčajne používaná antibiotická liečba neúčinkuje, musia lekári použiť iné, väčšinou silnejšie antibiotiká, ktoré sú spravidla nielen drahšie, ale môžu mať aj závažnejšie vedľajšie účinky. Znamená to nielen zdravotné riziko pre pacienta, ale aj zvýšené finančné nároky na liečbu. Len v Európskej únii sú baktérie rezistentné na antibiotiká príčinou 25 000 úmrtí ročne.
Mechanizmus šírenia antibiotickej rezistencie spočíva v génoch, ktoré ochránia baktériu pred účinkom antibiotika. Týchto génov je veľké množstvo a vďaka tzv. plazmidom sa môžu pomerne rýchlo šíriť aj medzi rôznymi druhmi baktérii. Baktérie môžu mať viac rôznych génov pre rezistenciu voči viacerým antibiotikám (čo je aj pomerne bežné), v tomto prípade hovoríme o multirezistencii. Keď sa však niektoré antibiotikum prestane v klinickej praxi používať, s odstupom času predsa len dochádza k pozvolnému znižovaniu rezistencie voči nemu. Miera rezistencie je preto dobrým obrazom aké antibiotiká sa kde a kedy najviac používajú. Charakter rezistencie určuje vo veľkej miere spotreba antibiotík a spravidla je možné pozorovať určitý vzťah medzi úrovňou zdravotníctva a antibiotickou rezistenciou. V rámci Európy je najnižšia rezistencia v severských krajinách, naopak vyššia je v južnej a východnej Európe. Žiaľ najhoršia situácia je v rozvojových krajinách, preto aj cestovanie do oblastí s vysokou mierou rezistencie môže pre ohrozené osoby predstavovať zdravotné riziko – možnosť infekcie multirezistentnými kmeňmi. Antibiotická rezistencia bola až približne do 90-tych rokov minulého storočia skôr okrajovým problémom. Dovtedy vývoj nových antibiotík držal krok s rozvojom rezistencie. Počet nových antibiotík uvedených na trh sa postupne však začal znižovať, niektoré antibiotiká boli tiež stiahnuté z trhu kvôli nežiadúcim účinkom. Hlavným dôvodom nedostatku nových antibiotík podľa odborníkov je, že všetky dôležité antibiotiká už boli objavené, a preto zvrat v podobe vývoja nových molekúl je málo pravdepodobný. Nová situácia si vyžaduje nové stratégie, ktoré by dokázali riešiť vynárajúci sa kritický problém – možnosť že antibiotiká prestanú byť efektívnou antimikrobiálnou liečbou. V skutočnosti antibiotiká nie sú jedinými antiinfekčnými liečivami, alternatívou môže byť vývoj nových vakcín a tiež moderné lieky využívajúce monoklonálne protilátky. Zatiaľ však antibiotiká zohrávajú v klinickej praxi zásadný význam a sú potrebné opatrenia na predĺženie ich použiteľnosti, teda zabráneniu rozsiahlej multirezistencie. Kľúčom k dosiahnutiu tohto cieľa má byť racionálne využívanie antibiotík a zníženie ich spotreby (okrem využitia v medicíne sa v značnom rozsahu antibiotiká kontroverzne používajú aj v poľnohospodárstve).

Problematike sledovanie antibiotickej rezistencie a zásadam racionálneho používania antibiotík sa venujú v Európe významné medzinárodné odborné inštitúcie ECDC, SCMID a ďalšie. Uvedené inštitúcie vypracovávajú a zverejňujú písomné odporúčania, ktoré obsahujú odporúčané postupy pre indikáciu antibiotík na základe laboratórneho vyšetrenia citlivosti, zamedzenie nadspotreby antibiotík (napr. v rámci nemocnice viazať použitie niektorých antibiotík na súhlas terapeutickej komisie), vzdelávanie lekárov o problematike rezistencie, pravidelné zhodnotenia spotreby a citlivosti a ďalšie.

Práve pre neustále sa zvyšujúci výskyt bakteriálnej rezistencie na antibiotiká vznikla aj tohtoročná kampaň WHO, ktorá prebieha v týždni od 16. do 22. novembra. Jedným z kľúčových cieľov kampane je zvýšiť povedomie a informovanosť o rezistencii na ATB prostredníctvom efektívnej komunikácie, vzdelávania a trénovania. Motív tohtoročnej kampane znie: Antibiotiká: Narábajte s nimi opatrne.

Tlačovú konferenciu otvoril pán Andrej Králik, vedúci tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý informoval novinárov, že Európska komisia podporuje riešenie mnohých prioritných agend, ktoré súvisia s verejným zdravotníctvom a financuje aj realizáciu početných spoločných projektov uznávaných odborných inštitúcií na riešenie problému rezistencie na antibiotiká.

Druhá v poradí bola zástupkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku MUDr. Darina Sedláková, ktorá prezentovala globálnu stratégiu Svetovej zdravotníckej organizácie v tejto problematike. Tiež uviedla niektoré projekty a aktivity, ktoré súvisia s riešením vzniku antibiotickej rezistencie. Ako informovala MUDr. Darina Sedláková : „Rezistencia na antibiotiká patrí k závažným ohrozeniam zdravia v súčasnosti. Môže sa týkať každého z nás, v akomkoľvek veku a v ktorejkoľvek krajine. Preto je dôležité, aby ľudia poznali príčiny jej vzniku, ale aby vedeli aj to, čo môžu sami urobiť proti vzniku rezistenci baktérií. Bez účinných antibiotík na liečbu a profylaxiu infekcií budú napríklad transplantácie, chemoterapia a chirurgické výkony oveľa rizikovejšími výkonmi.“ Tiež uviedla, že rezistencia na antibiotiká je globálny problém, ktorý si vyžaduje riešenie na globálnej úrovni. Aj preto silnejú snahy o prijatie štandardov a odporúčaní, ktoré budú aplikovať všetky štáty. Tak sa dá proces narastajúcej rezistencie výrazne ovplyvniť. Vývoj nových antibiotík v ostatných rokoch stagnoval, na mieste je aj podpora výskumu, aby sa na trh dostali nové účinné látky, ktoré pomôžu v boji proti život ohrozujúcim infekciám a novým typom nebezpečných baktérií, odolným voči antibiotikám. Poskytla odpovede aj na niektoré otázky novinárov, ktoré súviseli s užívaním antibiotík v každodennej praxi. V závere svojej prednášky uviedla nasledovné: „Vieme, že o pár rokov dnes používané antibiotiká nemusia fungovať. Treba si uvedomiť, že situácia je naozaj vážna, preto sa musíme viac zamerať na vzdelávanie pacientov a zdravotníckych pracovníkov. A začať už dnes a hlavne od seba.”

Doc. PharmDr. Tomáš Tesař PhD. MBA člen Kategorizačnej komisie MZ SR a predseda komisie pre liekovú politiku v zdravotnej poisťovni Union vo svojej prednáške sa podrobne venoval dôvodom stratégie na redukciu antibiotickej rezistenciu v členských štátoch Európskej únie a Slovenskej republike. Poukázal na veľké rozdiele v užívaní liekov medzi členskými krajinami Európskej únie Na vysvetlenie tejto závažnej problematiky prezentoval aj početné grafy a údaje od uznávaných medzinárodných odborných inštitúcií ako sú ECDC a OECD. „Nadmerné používanie antibiotík si vyžaduje v antibiotickej politike také opatrenia, ktoré nielen v odbornej verejnosti, ale aj v komunite zmenia postoje k používaniu antibiotík,“ informoval doc. PharmDr. Tomáš Tesař. Tiež dodal, že skúsenosti z celého radu krajín napovedajú, že cielené analýzy a edukácia odbornej ako aj laickej verejnosti sú cestou, ktorá môže priniesť zmeny postojov k používaniu antibiotík. Union považuje úhradu CRP v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých za krok správnym smerom k racionálnemu používaniu antibiotík v podmienkach Slovenskej republiky. Treba uviesť, že výkon CRP všeobecným praktickým lekárom pre dospelých uhrádza jedine zdravotná poisťovňa UNION v Slovenskej republike. Analýzy zdravotnej poisťovne v tejto oblasti preukazujú, že zavedením úhrady tohto vyšetrenia došlo k 20% redukcie preskripcie antibiotík u všeobecných lekárov.  Menovaný odborník zdôrazňoval potrebu zabezpečenia silného a účinného akčného plánu pre túto oblasť a zlepšenie dohľadu nad infekciami rezistentnými na antibiotiká.

Obaja menovaní odborníci sa zhodli, že antibiotická rezistencia je jednou z najväčších hrozieb dneška. Stručne zhrnuli, že príčiny rezistencie na antibiotiká sú: nadmerné predpisovanie antibiotík, nedokončenie liečby zo strany pacienta, nadmerné užívanie antibiotík pri chove úžitkových zvierat a rýb, slabá kontrola infekcie v zdravotníckych zariadeniach, nedostatočná hygiena a slabá sanitácia a nedostatočný vývoj nových antibiotík.

Podujatia sa zúčastnil aj predseda občianskeho združenia Slovenský pacient Ing. arch. Radoslav Herda, ktorý prezentoval výsledky internetového dotazníkového prieskumu súvisiaceho s užívaním antibiotík, antibiotickou rezistenciou a sprístupnenia metódy CRP na ambulanciách všeobecných praktických lekárov pre dospelých. Zástupca občianskeho združenia informoval prítomných, že pri porovnaní s EÚ patrí Slovensko medzi krajiny s nadpriemernou spotrebou antibiotík a zároveň s vysokou mierou rezistencie na ne. Aby zistili, aký je pohľad a správanie pacientov v oblasti antibiotík, realizovali v tomto roku na svojej webovej stránke pacientsky prieskum. Podobný prieskum realizovali aj so 72 všeobecnými praktickými lekármi pre dospelých. Výsledky oboch prieskumov potvrdili, že je potrebné dôsledne vzdelávať pacientov a zvýšiť používanie metód ako je CRP testovanie a kultivácia.

(Zdroj: WHO media centre Antibiotic resistance, Andrea Heldová, neuropea, Pripravil: MUDr. Eugen Nagy)