Astmou trpí na Slovensku čoraz viac ľudí
Bratislava, Admin – Počet pacientov s chronickým ochorením pľúc je na svete i u nás čoraz vyšší. Pre plnohodnotný a aktívny život pacientov s astmou je však dôležité pristupovať k ochoreniu zodpovedne. Napriek rozšírenej zdravotnej starostlivosti a novým liečebným postupom patrí astma stále k najrozšírenejším a najbežnejším chronickým ochoreniam, ktoré na celom svete postihujú viac ako 300 miliónov ľudí. Na Slovensku astmou v súčasnosti trpí vyše 100-tisíc pacientov. Prvý májový utorok aj tento rok patril Svetovému dňu astmy, ktorý chce pomôcť zvýšiť povedomie o tomto závažnom a rozšírenom ochorení. Nielen piaty máj, ale i celý mesiac patrí vo svete podujatiam, ktoré zvyšujú povedomie nielen o samotnom ochorení, ale i o celosvetových opatreniach či prevencii pred astmou.
Astma je chronické ochorenie pľúc, ktoré spôsobuje problémy s dýchaním. Medzi jeho najznámejšie klinické príznaky patria dýchavica, kašeľ, sipot (pískanie na prieduškách pri vydychovaní) a pocit tlaku na hrudníku. Jednotlivé príznaky astmy sa líšia v početnosti a závažnosti, môžu sa meniť v priebehu času, od pacienta k pacientovi i medzi rôznymi vekovými skupinami pacientov. Pri zanedbaní liečby môžu viesť príznaky astmy až k zrýchlenej strate pľúcnych funkcií. Dostupnosť farmakologickej liečby však v dnešnej dobe prináša pacientom rýchlu úľavu a veľkú šancu na plnohodnotný život s astmou. Postupne sú k dispozícii stále účinnejšie lieky, ktoré majú pohodlné dávkovanie iba 1x denne a vývoj sa nezastavil ani pri inhalačných pomôckach tak, aby sa do pľúc dostala minimálna účinná dávka liekov a boli pre pacientov – deti i starších – veľmi jednoduché a nenáročné.
Počet dospelých i detských pacientov trpiacich astmou sa zvyšuje nielen na Slovensku, ale na celom svete. Jednotná príčina vzniku tohto ochorenia dýchacích ciest stále nie je známa, spúšťačom astmy však môže byť niekoľko predispozičných faktorov. Okrem genetickej anamnézy na vznik astmy môže vplývať napríklad fajčenie, telesná hmotnosť či vystavenie dráždivým látkam v pracovnom prostredí. Častými spúšťačmi astmy môžu byť rôzne alergie či respiračné infekcie, ale i telesná námaha. Znečistenie ovzdušia je ďalším závažným faktorom, ktorý prispieva k vzniku i zhoršeniu chronickej astmy. Aktívne i pasívne fajčenie zas zhoršuje nielen príznaky ochorenia, ale i reakciu pacienta na lieky.
Najvýraznejšou klinickou črtou astmy bývajú okrem miernejších príznakov exacerbácie, teda astmatické záchvaty. Pacienti trpiaci astmou môžu zaznamenať akútne zhoršenie príznakov v porovnaní s normálnym stavom ochorenia, čo má často za následok intenzívnu liečbu, hospitalizáciu a môže zvýšiť i riziko smrti. Astmatické záchvaty vytvárajú obrovskú záťaž na pacientov i na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Astma sa typicky vyskytuje u mladších pacientov a detí, ale i u dospelých. Medzi špecifiká príznakov astmy patrí zhoršenie symptómov v noci či v skorých ranných hodinách, ale i rýchle zmiernenie príznakov po podaní inhalačného lieku.
Aj pri dlhodobej a sústavnej liečbe pacienti s astmou môžu viesť vďaka zodpovednému prístupu k liečbe dnes plnohodnotný život. Inhalačné lieky si vyžadujú minimum času i pozornosti, takže astme môžu pacienti venovať denne len 15 sekúnd. Zvyšok času môžu venovať svojej rodine, práci či záujmom bez veľkých obmedzení. Dôkazom toho, že astma nemusí byť obmedzujúcim faktorom ani v športe, sú úspešní slovenskí športovci Zuzana Štefečeková či Jozef Repčík. Zatiaľ čo Zuzana Štefečeková sa napriek svojmu ochoreniu aktívne venuje športovej streľbe, Jozefovi Repčíkovi nebráni astma v takej náročnej športovej disciplíne, akou je atletika.
Organizátorom Svetového dňa astmy, ktorý sa prvýkrát uskutočnil v roku 1998 v španielskej Barcelone, je organizácia GINA (Global Initiative for Asthma) a nadácia World Asthma Foundation. Obe zo spomenutých inštitúcií sa snažia pomáhať pacientom trpiacim astmou, ale aj ich príbuzným. Témou aktuálneho ročníka Svetového dňa astmy i celého mesiaca venovaného tomuto chronickému ochoreniu je „Ako môžete ovládať svoju astmu“. Prevencia a liečba sú veľmi výraznými faktormi prispievajúcimi k bezproblémovému životu s astmou. Pravidelné kontroly, vzdelávanie, no najmä dôsledná liečba môžu zmeniť život pacienta s astmou na nepoznanie. Liečba astmy inhalačnými kortikosteroidmi môže napríklad ovplyvniť riziko budúcich astmatických záchvatov (exacerbácií) i stratu pľúcnych funkcií. Pri adekvátnej liečbe môže väčšina pacientov viesť s astmou normálny život a docieliť normálnu dĺžku života.
Diagnostika astmatických ochorení prebieha najmä pomocou merania pľúcnych funkcií vyšetrením, ktoré nazývame spirometria. Astmu však môžu odhaliť aj iné testy, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na zápaly a alergie. Symptómy astmy sú napriek množstvu dostupných liekov u mnohých pacientov stále prítomné, hovoríme o nekontrolovanej alebo čiastočne kontrolovanej astme. Až 41 % pacientov s astmou cíti obmedzenie vo svojich každodenných aktivitách. Musia sa vyhýbať niektorým športom, pobytu v prírode a vďaka istým sprievodným javom, pociťujú isté obmedzenia aj v spoločnosti. Príznaky ochorenia sa objavujú i v noci, čo zhoršuje kvalitu spánku. Je veľmi dôležité pátrať po príčinách. Pritom dobre kontrolovaný astmatik môže žiť úplne bez týchto príznakov a obmedzení. Prítomnosť symptómov môže byť spôsobená ochorením samotným, vonkajšími podmienkami (peľová sezóna, stres, ..), ale častokrát aj neporiadnosťou pacientov, ktorí neužívajú lieky pravidelne, alebo ich užívajú nesprávnou inhalačnou technikou, keď sa do pľúc liek nedostane v potrebnom množstve a zostáva v dutine ústnej.
Jednou z výziev pri manažmente astmy je i vzdelávanie pacientov. Prevažná väčšina pacientov i lekárov tvrdí, že takmer 50 % návštev lekárskych ambulancií slúži na edukačné účely, či už sa týkajú správnej inhalačnej techniky, plánov na manažment ochorenia či monitorovania rýchlosti expiračného prietoku. Veľa pacientov má tiež veľmi slabé povedomie o vedľajších účinkoch liekov a chýba im disciplína v dodržiavaní predpísanej liečby. Príčiny nedodržiavania liečebného režimu sú rôzne, pacienti liekom nedôverujú, obávajú sa nežiaducich účinkov, sami si liečbu upravujú a vynechávajú, keď sa cítia dobre, na užitie lieku zabúdajú. Neuvedomujú si, že pri liečbe zhoršenej astmy sa do ich organizmu dostávajú oveľa vyššie dávky liekov v porovnaní s tým, keby lieky užívali pravidelne podľa odporúčaní lekára. Neadekvátne liečenie príznakov potom vedie k ich zhoršeniu, k častejším astmatickým záchvatom a väčšej frekvencii návštev v lekárskych ambulanciách. Väčšina lekárov i pacientov si tiež myslí, že stále existuje priestor na zlepšenie a rozšírenie liečebných možností pre pacientov s astmou.
Napriek mnohým liečebným možnostiam sa výskyt astmy po celom svete zvyšuje. Zatiaľ čo dnes astmou trpí globálne 300 miliónov ľudí, predpoklady hovoria, že v roku 2025 sa tento počet zvýši až na 400-tisíc. Dôvodom sú na jednej strane zvýšené predispozície alergických reakcií, ale i stále narastajúca urbanizácia po celom svete. Najviac pacientov s astmou v súčasnosti žije v Severnej a Južnej Amerike, v Austrálii či vo Veľkej Británii, nárast počtu ľudí s astmou sa však predpokladá i pre región Strednej a Východnej Európy a Ruska, najmä kvôli sťahovaniu obyvateľstva do miest a nárastu spotreby cigariet, ktorá je pozorovateľná najmä v Rusku.
Pri astme je veľmi dôležitá voľba najvhodnejšej liečby, stratégie dávkovania a inhalačnej pomôcky na základe individuálnych potrieb pacientov. Manažment pacienta by mal byť podporený cieleným vzdelávaním zameraným na vyhnutie sa rizikovým faktorom, dodržiavanie liečebných režimov a nácvik inhalačnej techniky. Moderná liečba nenúti pacientov k časovo náročnej a vyčerpávajúcej liečbe. Len 15 sekúnd denne stačí, aby mohli viesť život plný zážitkov, zábavy a radosti.
Text pod foto: Na tlačovej konferencii vystúpila s témou o prevalencii astmy Doc. MUDr. Marta Hájková CSc., MPH.
(Zdroj: Mária Halajová, WhiteAndBlack PR, Pripravila: Valéria Nagyová)
Zanechajte nám Váš dotaz