Prečo zomierame na dôsledky vysokého tlaku?

Bratislava, Admin – V posledných dvoch dekádach nastal v celom svete výrazný pokles úmrtnosti na ischemické ochorenia srdca. Na Slovensku bol však tento pokles oveľa menší než v okolitých štátoch. Kým Poľsko zaznamenalo zníženie úmrtnosti o 66 percent a Česká republika o 50 percent, na Slovensku počet úmrtí klesol len o 25 percent! Veľmi znepokojujúci je tiež fakt, že úmrtnosť slovenských mužov na dôsledky vysokého tlaku stúpla v tomto období takmer o 12 percent! Rovnako prehodnotenie vstupných údajov o príčinách úmrtí na Slovensku (podľa Národného centra zdravotníckych informácií) odhalilo, že viac ľudí zomiera v dôsledku hypertenzie ako sa povodne ukazovalo. Únia pre zdravšie srdce chce na tieto alarmujúce čísla upozorniť. Na príčiny sa opýtala aj lekárov v aktuálnom prieskume a na riešenie vyzvala aj ústavných činiteľov .

    

Na poklese úmrtnosti na ischemické choroby srdca (ICHS) na Slovensku, ktorý je však oveľa nižší ako v okolitých krajinách, sa podieľajú účinky kardiologickej liečby (50 percent poklesu), životný štýl (41 percent poklesu) a nevysvetlené príčiny (9 percent poklesu). V podiele liečby je výrazným pozitívnym faktorom úspešná terapia zlyhávania srdca a akútneho koronárneho syndrómu. Počet úmrtí stúpol v dôsledku takmer všetkých rizikových faktorov životného štýlu (fajčenie, BMI, diabetes, nedostatok pohybu, hypertenzia). Jediná pozitívna a výrazná zmena v rizikových faktoroch spočívala v poklese hladiny cholesterolu, čo sa významne prejavilo na poklese mortality. Vysoký systolický tlak krvi u mužov v tomto období spôsobil nárast úmrtnosti na ICHS až o 12 percent!

   

Unikátny výskum slovenského vedca Mgr. Mareka Psotu, PhD. s názvom Príčiny poklesu úmrtí na ischemické choroby srdca na Slovensku, ktorý ako prvý vyhodnocuje spomínané údaje, bol prezentovaný na Výročnej konferencii spoločnosti verejného zdravotníctva v Oxforde.

“Z výsledkov výskumu vyplýva, že potrebujeme zlepšiť prevenciu a zmerať sa na odhaľovanie a kontrolu rizikových faktorov vrátane hypertenzie,” hovorí doc. MUDr. Eva Goncalvesová z Únie pre zdravšie srdce. Hypertenzia je najsilnejším rizikovým faktorom pre vznik srdcového zlyhávania, fibriláciu predsiení a cievnych ochorení mozgu. Zároveň je jednou z najčastejších kardiovaskulárnych chorôb. Vysoký tlak krvi sa zaraďuje medzi civilizačné ochorenia, pretože medzi významné faktory jeho vzniku patrí práve zlý životný štýl- stres, fajčenie, nedostatok pohybu a obezita, ktorá súvisí s nesprávnym stravovaním.

Zástupcovia Únie pre zdravšie srdce preto navštívili parlament a stretli sa s členmi zdravotníckeho výboru, aby s nimi diskutovali o možnosti zavedenia zákonných opatrení na zníženie množstva soli, transmastných kyselín a pridaného cukru v potravinách.
Únia pre zdravšie srdce tiež iniciovala prieskum medzi lekármi, ktorý sa týkal ich názorov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom s hypertenziou. Priniesol stanoviská lekárov aj k problémom, ktoré vyznačili pacienti pri nedávnom prieskume s názvom Nebojte sa povedať to nahlas. Hlavnými oblasťami lekárskeho prieskumu boli doplatky za lieky, komunikácia lekár vs. pacient a dostupnosť liekov pre pacientov.
Doplatky za lieky sa v oboch prieskumoch ukázali ako dôležitá téma pre pacientov i lekárov. Pacientom prekáža najmä výška doplatkov, lekári vidia ako problém časté zmeny v doplatkoch. Podľa oboch skupín je pozoruhodné, že výška doplatkov stále rastie napriek poklesu ceny liekov.
Takmer polovica (49,4 percenta) zúčastnených lekárov uviedla, že časté zmeny v doplatkoch za lieky im prekážajú v starostlivosti o pacientov a v správnej preskripcii liekov. Zmeny v doplatkoch neprekážali iba 5,6 percenta lekárov. Lekári tiež uvádzajú (63 %), že väčšina pacientov chce byť informovaná o doplatkoch za lieky. Pri pacientskom prieskume až 38 percent pacientov označilo doplatky z lieky za najdôležitejšiu oblasť, v ktorej by sa mala zlepšiť starostlivosť o pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Z pacientskeho skríningu tiež vyplynulo, že až pre tri štvrtiny pacientov je náročné platiť za lieky, pre polovicu dosť náročné.
Oblasť komunikácie lekár vs pacient vnímajú obe skupiny rôzne. Z pohľadu lekárov je komunikácia s pacientmi považovaná skôr za bezproblémovú. Pacienti však podľa prieskumu i podľa pacientskych skúseností vnímajú komunikáciu s lekármi ako jednu z pálčivých tém.
Dostupnosť kardiovaskulárnych liekov z hľadiska lekárov nie je problém. Až 65,2 percenta z nich uviedlo, že problém s dostupnosťou liekov majú len zriedka, 15,7 percenta vôbec. Pacientsky prieskum zase ukázal, že takmer všetci pacienti (až 96 percent) sa pri užívaní liekov striktne držia odporúčania lekára. Tieto fakty by sa mali odraziť aj na údajoch o úspešnosti liečby hypertenzie. Lekári napriek tomu uvádzajú, že kontrolu hypertenzie dosahujú len u viac ako polovice pacientov (tvrdí to 58,4 percenta lekárov) alebo u 41 až 50 percent pacientov (tvrdí to 27,7 percenta lekárov).

Na dnešnej tlačovej konferencii vystúpili:
Doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc. – primárka Oddelenia pre zlyhávanie a transplantáciu srdca, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava – obr. č. 1
Doc. MUDr. Slavomíra Filipová, Csc. – prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti – obr. č. 2
Ing. Peter Kollárik – pacient a prezident OZ Únia pre zdravšie srdce – obr. č. 3
Mgr. Marek Psota, PhD. – autor unikátnej práce o vývoji úmrtnosti na choroby srdca na Slovensku (publikovaná zatiaľ iba v Oxforde na Výročnej konferencii spoločnosti verejného zdravotníctva) – obr. č. 4
PhDr. Pavla Nôtová, PhD. – klinická psychologička – obr. č. 5
Pavol Bankovich, pacient – obr. č. 6

(Zdroj: Erika Zimanová, Accelerate, Pripravila: Valéria Nagyová)