T. Kovaľ z Lomtec. com: Prístupné weby sa udomácňujú aj na Slovensku

Bratislava, Admin – Prirodzeným záujmom každej strategicky uvažujúcej organizácie je komunikovať svoje posolstvo čo najširšiemu okruhu existujúcich a potenciálnych klientov. Kvalitná webstránka preto má byť prístupná každému a to bez ohľadu na ich zdravotný či technický hendikep. Pri tvorbe alebo optimalizácii webu je preto vhodné implementovať všeobecne platné zásady zaručujúce ľahšiu ovládateľnosť, navigáciu a prístup k obsahu.

Bezbariérovosť stránky sa netýka len ľudí s poruchami zraku, ale aj iných hendikepovaných skupín, napríklad nepočujúcich, ľudí s telesným alebo mentálnym postihnutím. Pravidiel, ktoré sa pri tvorbe prístupných webov používajú je viacero, spomeňme aspoň niektoré z nich:

Na tému prístupných webov a ich používaní v praxi sme sa bližšie porozprávali s TOMÁŠOM KOVAĽOM, projektovým a marketingovým manažérom IT firmy LOMTEC.com, ktorá získala ocenenie Zlatý erb 2014 za najlepšiu bezbariérovú stránku samospráv na Slovensku.

V ostatnom čase sa najmä v súvislosti s portálmi vo verejnej správe zvykne hovoriť o takzvaných, priateľských, všeobecne prístupných weboch. Čo si pod tým treba prestaviť?

Ide o systém tvorby alebo optimalizácie webu, ktorý zabezpečuje lepšiu dostupnosť, ovládateľnosť a prácu so stránkou pre všetkých používateľov bez rozdielu. Aby to bolo možné dosiahnuť, je potrebné dodržiavať určité zásady.

O aké zásady ide? Sú medzinárodne štandardizované?

Existujú celosvetovo zavedené štandardy definované WCAG 2.0 a taktiež aj pravidlá, ktoré sa uplatňujú lokálne s ohľadom na konkrétny typ projektu a zákazníka. Sem môžeme zahrnúť napríklad ISVS štandardy platné pre informačné systémy vo verejnej správe na základe Výnosu o štandardoch pre ISVS [č. 55/2014 Z. z.].
Koncepciu pravidiel WCAG 2.0 je možné zhrnúť do 4 základných princípov: vnímateľnosť, ovládateľnosť, zrozumiteľnosť/pochopiteľnosť (najmä pokiaľ ide o obsah a ovládacie prvky), a robustnosť.

To v praxi znamená? 

Zrozumiteľná a prehľadná navigácia, čistá, jednoduchá avšak zároveň pútavá grafika, ktorá neznižuje informačnú hodnotu webu, logicky a prehľadne štruktúrované informácie, t.j. zaradenie informácií do logických obsahových blokov. Dôležitá je tiež dobrá čitateľnosť textov s možnosťou prispôsobenia veľkosti písma, valídny, sémantický kód, dostatočné farebné kontrasty použitých grafických a textových prvkov, nezávislosť na zariadení z akého sa na web pristupuje (prístupnosť aj pre alternatívne typy zariadení), a tiež aj zrozumiteľnosť webu pre rozličné typy prehliadačov.

Je náročné dodržiavať a implementovať dané princípy?

Tvorba prístupných webov si samozrejme vyžaduje zvýšenú pozornosť, ale na druhú stranu nejde o žiadnu jadrovú fyziku. Dôležité je dodržiavanie už spomínaných štandardov a samozrejme dostatočné množstvo skúseností s realizáciou obdobných projektov. Profesionálne fungujúca a zabehaná firma má tieto procesy už viac menej zautomatizované. Veľa z princípov prístupnosti je vyriešených už aj použitím vhodného redakčného systému.

A je o takúto optimalizáciu webov záujem? Ide skôr o raritu alebo o bežnú prax?

Prirodzenou snahou objednávateľa by malo byť, aby jeho web dosahoval pokiaľ možno čo najlepšie výsledky, bol obsahovo bohatý, prehľadný, aby dokázal komunikovať s vyhľadávačmi, teda aby dosahoval čo najlepšie umiestnenie v rámci výsledkov organického vyhľadávania. Toto všetko je možné docieliť len v prípade, že daný web spĺňa štandardy prístupného webu.
Pokiaľ ide o záujem klientov, tak zďaleka už nejde o raritu, ale bohužiaľ vo veľa prípadoch ani o bežnú prax. Vo väčšine prípadov platí, že optimalizácia webov nie je primárnou požiadavkou koncového zákazníka, ale skôr niečo, čo sa robí ako súčasť úprav alebo vývoja väčšieho rozsahu.

Kto je v tomto smere dôslednejší, štátne firmy alebo súkromný sektor?

Povedal by som to asi tak, že štátne firmy „musia“ pretože si to vyžaduje Výnos o štandardoch pre ISVS a súkromné chcú, pretože im to zaručí lepšie výsledky v podobe vyššej návštevnosti, konverzie, prestíže a podobne.

Vyhrali ste Zlatý Erb 2014 za najlepší bezbariérový web samospráv. Čo bolo podľa Vás rozhodujúce?

Ocenenie získalo mesto Trnava, naša spoločnosť portál navrhla a vyhotovila. Rozhodujúcimi určite boli naše bohaté skúsenosti s veľkými portálovými riešeniami a projektmi pre verejný sektor. Treba však zároveň povedať, že v prípade mesta Trnava sme mali šťastie aj na partnera, čo je nevyhnutným predpokladom úspešnosti celého projektu a to nielen z pohľadu prístupnosti.

Ako sa líši web Trnavy od ostatných optimalizovaných webov samospráv?

Ak sa pozriem na webové sídla iných miest a obcí, tak na viacerých z nich je bohužiaľ vidieť, že boli robené takpovediac na kolene, absolútne nekoncepčne. Sú nesprávne navrhnuté, majú “zle položené základy”, čo v konečnom dôsledku limituje ich schopnosť plniť si svoju základnú funkciu a tou je informovanie verejnosti a aktívna komunikácia s ňou. Viaceré z nich bohužiaľ nie sú ani generované redakčným systémom, ktorý by umožňoval jednoduchú aktualizáciu obsahu. Je absolútne neprípustné aby povedzme starosta obce musel niekoľko dní, alebo týždňov zháňať študenta, ktorý pred rokmi stránku obce vyhotovil, len aby dokázal na web umiestniť informáciu o dopravnom obmedzení, alebo inú dôležitú informáciu.

Na druhú stranu však treba povedať, že aj v tomto smere dochádza k postupnému zlepšovaniu a webové sídla viacerých miest a samospráv sú naozaj na veľmi kvalitnej úrovni.

(Pripravila: Valéria Nagyová, Foto: archív)