Zdravý životný štýl v dnešnej dobe

Bratislava, Admin – V dnešnej dobe možno pozorovať veľký mediálny tlak zameraný na poskytovanie rozmanitých zaručených rád a návodov, ako sa správne stravovať. Niektoré návody sú racionálne a založené na vedecky overených faktoch. Sú však aj také, ktoré sa nezakladajú na overených pravdách, ale šíria často prehnane zveličené, z celkového kontextu vytrhnuté informácie a rady, ktoré sú neraz na úrovni mýtov.

„Zdravá strava by mala obsahovať optimálny pomer tukov, sacharidov a bielkovín. Ak chcete schudnúť a byť zdravý, je potrebné sa vyhýbať drastickým diétam a neustálemu balansovaniu medzi normálnou hmotnosťou a nadváhou. Vo väčšine prípadov stačí pri chudnutí upraviť veľkosť porcií a dohliadať na vyvážený príjem výdaj kalórií. V spojení s dostatočnou fyzickou aktivitou si ľudia pri chudnutí nemusia odoprieť ani túžbu na sladké,“ uvádza MUDr. Peter Minárik, PhD., gastroenterológ a odborník na výživu.

IMG_20151112_103634 zm

Uvedieme niekoľko známych a často v médiách proklamovaných mýtov o potravinách a výžive . Sú to len vybrané príklady ako názorné ukážky. Mýtov o potravinách a výžive je ďaleko viac.
Bojíme sa zahlienenia
Prevláda názor, že mlieko a mliečne výrobky zahlieňujú a tým zvyšujú možnosť prekyslenia tela. Mnoho ľudí vyradí mlieko zo svojho jedálnička hlavne kvôli tejto mienke. Je to naozaj pravda? Niektorí odborníci popierajú teóriu prekyslenia organizmu celkovo. Na druhej strane narastá počet ľudí s alergiou na kravské mlieko či neznášanlivosťou na laktózu. Po jeho vyradení sa im zlepší zdravotný stav.
„Ľudský organizmus vstrebáva potrebné množstvo vápnika najľahšie z kravského mlieka, a to po celý život. Ak má človek problémy s trávením kravského mlieka, ide v našich zemepisných podmienkach o tráviacu poruchu jedinca, nie ľudského druhu ako takého. Najčastejšou formou neznášanlivosti mlieka je tzv. „intolerancia laktózy“, ktorá sa vyskytuje v priemere len asi u 2 -10 % európskej populácie. Oficiálne zdravotnícke organizácie a inštitúcie vo svojich výživových pokynoch založených na vedeckých dôkazoch odporúčajú piť mlieko a jesť mliečne výrobky, ako sú jogurty alebo syry,“ vysvetľuje MUDr. Peter Minárik, PhD., gastroenterológ a odborník na výživu.

Môžeme piť sladké nápoje pri diéte?
Občas môžeme. Úplne vynechať akékoľvek kalorické nápoje, alkohol či kávu síce nie je na škodu, ale v rozumných dávkach by nám to nemalo uškodiť. Základom pravidelného pitného režimu by mala byť čistá voda, čaj bez cukru či neochutená minerálka. Množstvo, ktoré by sme mali denne prijať, sa väčšinou pohybuje kolem 2,5 litrov, avšak záleží hlavne od individuálnej potreby človeka. Človek, ktorý drží diétu si môže spokojne dopriať 3 dcl sladkej limonády 3x za týždeň. Mnohí z nás si nevedia predstaviť deň bez kávy. Štúdie ukázali, že v správnych množstvách nepoškodzuje srdce a nezvyšuje krvný tlak. Dodá nám potrebnú energiu a ak neobsahuje smotanu či cukor, tak je bez kalórií.
„Nealkoholické ochutené nápoje obsahujú pridaný cukor a energiu a sú stále veľmi obľúbené. Vzhľadom na obsah cukru sa odporúča ich striedma konzumácia, obrazne povedané, „pre chuť“, nie „na smäd“. Nie je potrebné tieto nápoje démonizovať a pri striedmom prístupe a pestrej výžive nemožno mať voči nim námietky. Pri návykovej konzumácii sladených nápojov ako výlučného alebo prevažného zdroja pitného režimu je lepšie presedlať na čistú nekalorickú vodu,“ uvádza MUDr. Peter Minárik, PhD., gastroenterológ a odborník na výživu.

Cukor či sladidlo?
Glukózo-fruktózový sirup a umelé sladidlá? Môžeme to považovať ako vhodnejšiu alternatívu za cukor? Najčastejšie používané sladidlo je aspartam. Nachádza sa takmer všade. V nízkoenergetických nápojoch, mliečnych výrobkoch (jogurty ,,light“), marmeládach či v iných sladkých nátierkach s nižším obsahom cukru, v sladkostiach a žuvačkách. Výnimkou nie sú ani lieky či rôzne liečivé sirupy. Výhodou sladidiel je to, že sa nepodieľajú na vzniku zubného kazu, neovplyvňujú hladinu cukru a inzulínu v krvi. Sladidlá sú mnohonásobne sladšie ako samotný cukor, a tak nám z nich stačí len malé množstvo. V súčasnosti sa čoraz populárnejšie stáva nekalorické sladidlo, ktoré poznáme ako stévia. Stévia je obľúbená aj u športovcov, ktorí ju oceňujú hlavne pre jej sladšiu chuť ako cukor a prospešnejšie účinky.
Stačí si prečítať obal nejednej sladkosti či sladkého nápoja a v zložení svieti glukózo-fruktózový sirup. „Stretávame sa tiež s otázkou, či glukózo-fruktózový sirup prispieva viac k obezite ako stolové cukor či iná kalorická sladidlá. Vzhľadom k veľmi malému rozdielu v zložení glukózo-fruktozového sirupu (glukóza 45%, fruktóza 55%) a so sacharózou – repnému cukru (pomer glukózy a fruktózy 50/50), sú obe sladidlá metabolizované takmer rovnako, a preto je veľmi nepravdepodobné, že by glukózo-fruktózový sirup prispieval k obezite viac ako cukor či iná kalorická sladidlá,“ uvádza MUDr. Peter Minárik, PhD., gastroenterológ a odborník na výživu.

Cukor spôsobuje cukrovku
Ešte stále niekto verí tomu, že hlavnou príčinou cukrovky je príjem cukru. Je to mýtus a výskumami sa nepreukázala súvislosť s príjmom cukru a týmto ochorením. Na vznik cukrovky 2. typu sa podieľa mnoho faktorov. Ide o vplyv genetiky, vonkajšieho prostredia, nadmerný energetický príjem, nadváha a obezita. Jej príčina sa neukrýva v konzumácii cukru.

Môžeme jesť mäso?
Obávame sa, že mäso, ktoré pravidelne konzumujeme je preplnené antibiotikami a rastovými hormónmi. Aj napriek tomu, že hormonálne prípravky nie sú u nás povolené používať, sa tento mýtus berie za fakt. Pravdou je, že antibiotiká sú podávané zvieratám iba na predpis veterinára. Produkty od liečených zvierat sú zakázané pre výživu ľudí a výrobu krmív. Rozumnej konzumácii mäsa sa obávať nemusíme. Konzumáciu červeného mäsa sa odporúča limitovať do 500 g za 1 týždeň. Preferovať by sa mal príjem chudého bieleho hydinového mäsa a mäsa z mastných aj chudých rýb.

Módny trend či zdravý životný štýl?
Čím ďalej, tým viac narastá počet ľudí, ktorí dodržiavajú vegetariánsku či vegánsku stravu. Vegetariánska diéta a aj jej najprísnejšia forma – vegánska diéta majú viacero nesporných nutričných výhod oproti zmiešanej strave a pokiaľ sa správne aplikujú, pokladajú sa formu zdravého stravovania. Väčšina odborníkov na výživu však stále pokladá model zmiešaného zdravého stravovania pre väčšinu ľudí za bezpečnejší a z dlhodobého hľadiska aj ľahšie udržateľný. V zdravom zmiešanom modeli stravovania predstavujú rastlinné potraviny podstatne väčšiu časť (2/3) a živočíšne potraviny menšiu časť (1/3). Obecne neplatí, že by vegetariáni boli automaticky zdravší a štíhlejší, než sú ľudia na zmiešanej strave (aj keď väčšinou tomu tak je). Všetko závisí od výberu a preferencií konkrétnych jedál a potravín. Vitamín B12 sa nachádza výlučne v živočíšnych potravinách a v obohatených (fortifikovaných) potravinách. Je to dôležitý vitamín predovšetkým pre správne fungovanie nášho centrálneho systému, imunitu a krvotvorbu. Vegáni (odmietajúci akékoľvek živočíšne potraviny) by mali vitamín B12 prijímať z doplnkov výživy alebo z rastlinných potravín obohatených o tento vitamín (napríklad zo sóje fortifikovanej vitamínom B12).

(Zdroj: Jitka Novotná, J&N PUBLICITY, Pripravil Eugen Michal Nagy)

1 Komentár Zdravý životný štýl v dnešnej dobe

  1. Myslim, ze i v dnesni dobe lze zit zdrave a jist v klidu bez stresu, ale je pravda, ze priprava jidel je casove narocna. Ale dnes uz neni ani to prekazka, muzete vyzkouset neco jako ketofit, nebo jako my v praci se stridame ve vareni obedu.

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*