Vírusové hepatitídy

Admin, 16.04.2013 Vírusové hepatitídy sú akútne ochorenia, pri ktorých dochádza k zápalu pečene. Ich nebezpečenstvo však spočíva najmä v tom, že v niektorých prípadoch prechádzajú do chronickej formy a môžu spôsobiť vážne problémy a smrť. Žltačky sú navyše ochorenia, ktoré

si občas prinesú cestovatelia z dovolenkových destinácií.

Vírusové hepatitídy sa dnes rozdeľujú na viacero typov označených písmenami A až E. Najrozšírenejším sú typ A,B a C, s ktorými sa môžeme stretnúť prakticky na celom svete. Ďalšie typy sa u nás vyskytujú zriedkavo. Proti dvom najrozšírenejším typom – A a B jestvuje aj bezpečná ochrana očkovaním.

Typ A
Žltačku typu A spôsobuje veľmi odolný hepatovírus. Inkubačný čas tohto ochorenia je 15 až 60 dní. Nakaziť sa dá veľmi jednoducho, pretože vírus žltačky prežíva aj na povrchoch čerstvého ovocia či zeleniny, či vo vode (prežije aj mráz, takže aj v kocke ľadu). Prenáša sa dotykom neumytej ruky a úst. Vírus prechádza cez tráviaci systém do pečene, kde sa množí. Prvé príznaky ochorenia sú podobné ako pri iných vírusových ochoreniach – nevoľnosť, nechutenstvo, horúčka, únava, bolesti brucha prípadne hnačka. Po dvoch – troch dňoch prichádza k ožltnutiu očných bielok, v tom čase je už moč tmavý a stolica býva zasa svetlá a hnačkovitá. Ak sa potvrdí vyšetrením diagnóza, pacient je hospitalizovaný na infekčnom oddelení. Liečba spočíva hlavne v prísnej pečeňovej diéte, pričom v prvom štádiu je nevyhnutný pokoj na lôžku. Po odznení príznakov, zväčša týždeň až desať dní, zostáva pacient aspoň pol roka v rekonvalescencii s prísnou diétou a len postupne sa vracia do normálneho života. U detí sa žltačka nemusí prejaviť viditeľnými príznakmi, dospelí znášajú nákazu ťažšie. Žltačka typu A nevyvoláva chronické poškodenie pečene.

Typ B
Vírus hepatitídy B (VHB) patrí medzi primárne hepatotropné vírusy, tzn. že v prvom rade poškodzuje pečeň. Podľa dostupných informácií sa viac ako polovica svetovej populácie  počas života „stretla“ s vírusom hepatitídy B a viac ako u 5% sa rozvinula chronická infekcia. Títo pacienti majú vysoké riziko vzniku a rozvoja cirhózy – stvrdnutia pečene a pečeňového karcinómu – rakoviny, čo je príčinou smrti u viac ako jedného milióna ľudí ročne. Odhaduje sa, že chronickú infekciu VHB má asi 300 miliónov ľudí. Severná Amerika, západná Európa a Austrália a zrejme aj naše oblasti sú klasifikované ako oblasti s najnižším endemickým výskytom VHB v rozmedzí od 4 do 6% a do 2% výskytu nosičstva. VHB sa rozširuje cestou kontaktu s infekčnými telesnými tekutinami ako sú krv, semeno, vaginálne sekréty, moč, materské mlieko, sliny a dokonca aj slzy, i keď táto súvislosť nebola bezpečne dokázaná. Vírus VHB je viac ako stokrát infekčnejší ako vírus HIV.

Chronická hepatitída
Asi u 5-10% dospelej populácie a u 90-98% neliečených novorodencov matiek chorých na hepatitídu B pozorujeme prechod do chronickej infekcie. „Chronická infekcia VHB môže varírovať od klinicky zdravého jedinca (teda len „čistú“ chronickú infekciu VHB bez postihnutia – poškodenia pečene zápalom),  cez chronický zápal pečene,  stvrdnutie pečene – cirhózy až k pečeňovému karcinómu – rakovine,“ hovorí MUDr. Marián Oltman, hepatológ z Gastroentero-hepatologického centra Thalion. „Chronická infekcia môže mať tri štádiá. V prvom štádiu replikácie sa vírus aktívne množí, pacient je infekčný a môže sa u neho vyvinúť chronický zápal pečene. V určitej fáze, v tzv. štádiu integrácie nastáva zabudovanie časti genetického materiálu vírusu do genetického materiálu pečeňovej bunky. Klony týchto buniek môžu byť základom nádorovej premeny pečeňových buniek so vznikom  pečeňového karcinómu. Niekedy vzniká  aj tretie štádium, ktoré je navodené mutáciou – zmenou genetického materiálu vírusu a väčšinou znamená akceleráciu ochorenia smerom k cirhóze pečene.“
Kým liečba akútnych vírusových hepatitíd je postavená najmä na prísnej dlhodobej diéte, v prípade chronických prejavov žltačky typu B je starostlivosť a liečba omnoho náročnejšia. „V zásade jestvujú dva základné prístupy,“ hovorí MUDr. M. Oltman. „jedna stratégia je imunomodulačno-proti-vírusová (interferóny) a druhá virostatická (orálne nukleozi/tidové analógy – NA). Celkové číslo úspešnosti terapie sa pohybuje okolo 25 – 40%.“

Situácia vo svete
„Žltačka typu A a  B sú veľmi rozšírené ochorenia po celom svete,“ hovorí MUDr. Ivan Bakoš z Inštitútu cestovnej medicíny. „Z mapy rozšírenia ochorenia vírusovej hepatitídy je jednoduchšie hovoriť o krajinách, v ktorých sa vyskytuje minimálne, než o tých, kde je štandardne. Čím viac cestujeme na Slovensku smerom na východ ,tým väčšie je ohrozenie žltačkou. Napr. hepatitída A sa vyskytuje v oblasti subtrópov a trópov okolo celej zemegule a v tomto zemepisnom pásme sú tisíce obľúbených dovolenkových destinácií.“
Očkovanie proti obidvom typom je možné jednou vakcínou, ktorá sa podáva v troch dávkach. Ideálne je, ak sa podávajú v rozmedzí  0 – 1 – 6 mesiacov, teda druhá dávka mesiac po prvej a tretia, posilňovacia dávka 5 mesiacov po druhej. Už prvé dve dávky poskytujú veľmi vysokú, dostatočnú ochranu pred nákazou. Tretia dávka zabezpečuje, podľa súčasných výskumov, veľmi dlhú, pravdepodobne doživotnú ochranu. Na Slovensku sa proti vírusovej hepatitíde B očkujú deti ako súčasť povinného očkovania od roku 1998. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča očkovanie proti žltačke typu A aj typu B preto, že sú to choroby, ktoré doslova nie je problém získať.
Podrobnejšie informácie o očkovaní získate u ošetrujúceho lekára alebo na pracoviskách cestovnej medicíny.

(Katarína Gudiaková)

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*