Prospešnosť mlieka a mliečnych výrobkov pre náš organizmus

Bratislava, Admin – Konzumácia kravského mlieka a výrobkov z neho má podľa odborníkov neodškriepiteľne pozitívne účinky na fungovanie organizmu,  posilňovanie imunity a celkové prosperovanie. Sú to kvalitné, bežne dostupné potraviny, ktorých zloženie ich predurčuje, aby boli každodennou súčasťou jedálneho lístka.

Pripomeňme si, že Slovensko má momentálne najnižšiu konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov v Európskej únii. Medzi rokmi 1990 a 2000 sa spotreba mlieka a mliečnych výrobkov znížila o 80 kg na obyvateľa a rok (z 240 kg/os/rok na 160 kg/os/rok). Odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych produktov je pritom 220 kg/os/rok. Mlieko je v našich krajoch tradičná potravina, ktorá sa konzumuje od nepamäti a vždy patrilo medzi prirodzené zdroje výživy. Momentálne je teda spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, napriek ich vhodnosti pre výživu, za posledné storočie na historickom minime.

prof-mudr-stefan-hrusovskyKravské mlieko je vysokohodnotná potravina, ktorej zloženie vyhovuje potrebám stravovania Stredoeurópanov. Spomedzi mliek hospodárskych zvierat, ktoré v oblasti strednej Európy chovajú o. i. na mlieko, (kravské, ovčie, kozie), obsahuje to kravské najmenej tuku (kravské 3,7 %, kozie 4,2 %, ovčie 6,2 %). Benefitom konzumácie mlieka je aj to, že hoci sa považuje za potravinu, skonzumovaný objem sa počíta aj do denného pitného režimu (obsah vody v kravskom mlieku: 87,40 %).

Mlieko ďalej obsahuje rozličné vitamíny, minerály a stopové prvky, ktoré sú pre organizmus prospešné. „Je výborným zdrojom bielkovín, sacharidov, tukov, minerálnych látok, najmä vápnika, vitamínov A, D, E, K a B, obsahuje potrebné stopové prvky. Je aj hlavným zdrojom konjugovanej linolovej kyseliny – CLA, ktorá má významné imunostimulačné účinky,“ uvádza prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS., internista, hepatológ a gastroenterológ, prednosta I. internej kliniky ZSU a UNB Dionýza Diešku v Bratislave.

Mliečne výrobky a ich benefity

Maslo je jedným z tradičných mliečnych výrobkov. Pre vysoký obsah mliečneho tuku bolo v posledných dekádach úspešne vytesňované z pultov, a teda i z domácností širokou ponukou (nezriedka lacnejších) rastlinných margarínov. V súčasnosti však maslo zažíva renesanciu – mnoho ľudí sa k nemu vracia a v rozumnej miere ho pravidelne konzumuje.

1 Zdroj: http://www.mlieko.sk/tuk.php

Maslo je medzi tukmi z hľadiska vyváženej stravy druhé najvhodnejšie na konzumáciu, kým rastlinné margaríny sú až na poslednom mieste: 1) olivový olej, 2) maslo, 3) živočíšne tuky (bravčová, kačacia, husacia masť), 4) rastlinné margaríny. Mliečne výrobky sú zo skupiny potravín, ktoré sú významnou súčasťou stravy ako v období zdravia, tak počas choroby. Jogurty a syry dodávajú telu energiu, vitamíny, probiotiká či dôležitý vápnik a odporúča sa ich denná konzumácia. Jogurty sa odporúčajú ako doplnok pri liečbe niektorými antibiotikami.

Najdôležitejšie zložky mlieka

Keďže mlieko obsahuje tuk (je v ňom až 140 rôznych mastných kyselín)1, vitamíny v ňom obsiahnuté sa veľmi dobre vstrebávajú. Je zdrojom vitamínu A, ktorý je dôležitý pre celý rad telesných funkcií, je nenahraditeľný pri vývoji uší, očí, srdca, lymfatického systému, kože, kostí, sliznicových membrán, či zubov. Tvorí prvú ochrannú líniu proti infekciám a vyskytuje v potravinách živočíšneho pôvodu ako retinol – aj v mlieku a mliečnych výrobkoch. Nedostatok vitamínu A môže spôsobovať rôzne zdravotné ťažkosti, od chronickej únavy,  poruchy až stratu zraku, šeroslepotu, cez akné, psoriázu až po zvýšené riziko rakoviny. Príčinou nedostatku vitamínu A býva najčastejšie vegánska strava (nedostatok živočíšnych bielkovín), alkoholizmus, nikotinizmus čí energetická malnutrícia (nedostatočný príjem stravy bohatej na živiny či iné životne dôležité zložky potravy.)

Ďalšou významnou zložkou mlieka a výrobkov z neho je vitamín D, ktorý si ľudské telo nedokáže samo vyprodukovať. „Časť potrebného množstva vitamín D sa tvorí pri kontakte slnečných lúčov s kožou, zvyšok musíme získať zo stravy. Vitamín D je spomedzi mliečnych výrobkov predovšetkým v syroch, masle, v smotane. Nedostatok vzniká pri vegetariánstve, nedostatočnom pobyte na slnku či ako dôsledok znečisteného ovzdušia,“ hovorí prof. Hrušovský. Je nesmierne dôležitý pre správne vstrebávanie vápnika, pre rast a metabolizmus kostí, má antiproliferačné účinky. Jeho nedostatok môže spôsobovať problémy so spánkom, poruchy rastu, depresiu, osteoporózu a znamená zvýšené riziko zlomenín i rakoviny.

Ďalší vitamín obsiahnutý aj v mlieku a mliečnych výrobkoch – vitamín K – je dôležitý pre tvorbu a mineralizáciu kostí, správnu funkciu pečene a zrážanlivosť krvi. Jeho nedostatok sa môže prejavovať práve ako porucha zrážanlivosti krvi. Deficit vitamínu K je markantný po narodení, v starobe a v prípadoch ťažkého alkoholizmu. V mlieku sú ďalej obsiahnuté vitamíny skupiny B, E, H a C, všetky potrebné aj pre správne fungovanie imunity. „Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov tak patrí k vyváženej strave, ktorá zabezpečuje optimálnu výživu a fungovanie organizmu“, hovorí prof. Štefan Hrušovský.

Problém  zvaný  osteoporóza

Osteoporóza sa vo väčšine prípadov týka ľudí vo veku 50+. „Je natoľko významnou chorobou, že jej diagnostika, liečba a sledovanie sa riadi odbornými usmerneniami MZ SR a  je dokonca predmetom monografií,“ konštatuje prof. Hrušovský.

 „Starnutie je prirodzený komplexný proces, počas ktorého sa postupne znižujú funkčné rezervy organizmu, pohyblivosť i život celkovo sa spomaľuje, telesná výkonnosť klesá. V dôsledku toho sa často rozvíja osteoporóza,“ dodáva odborník. Nebezpečenstvo tejto choroby je najmä v jeho nenápadnosti – osteoporóza totiž nebolí a najčastejšie jej prítomnosť ohlási až zlomenina často po zdanlivo nevinnom páde. Najčastejšie sú zlomeniny stehnovej kosti, kosti predlaktia, stavcov, či  horného konca ramennej kosti.

Prevenciou osteoporózy je v prvom rade zachovanie hojného pohybu, bez ktorého nemožno udržať správne zloženie a funkciu pohybového systému. V druhom rade zachovanie príjmu pestrej stravy v dostatočnom množstve a kvalite. Strava musí obsahovať zdroje na tvorbu svalov (vitamíny, proteíny a i.), aj stavebné látky pre kosti: kalcium, fosfor, vitamín D a ďalšie látky,” radí prof. Hrušovský.

Dbajme na prevenciu

Pri osteoporóze dvojnásobne platí, že treba staviť na prevenciu – je efektívnejšia a lacnejšia ako liečba. „Najlepšou cestou, ako predchádzať osteoporóze, je kombinácia pravidelného pohybu so správnou stravou s dostatočným príjmom vápnika. Prirodzeným prostriedkom na udržanie pevnej a zdravej kosti je primeraná záťaž kostného tkaniva. Preto sa odporúča každodenná fyzická aktivita v rozsahu dvojkilometrovej prechádzky a zaradenie stravy s obsahom vápnika, vitamínu D, fosforu a horčíka na jedálny lístok,“ uvádza prof. Štefan Hrušovský. Kostiam chutia mliečne výrobky, ryby, mak, rôzne druhy orechov a veľa čerstvej zeleniny. Naopak, neprospieva im priveľa soli a niektoré látky kostné tkanivo priamo poškodzujú (hliník, olovo).

(Zdroj: Katarína Selecká, PS:PR; Pripravila: Valéria Nagyová)

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*