Zbierku judaík od Eugena Bárkányho vystavujú v bratislavskej synagóge

Výstavu otvorili za účasti novinárov Maroš Borský, riaditeľ Židovského komunitného múzea a kurátor výstavy, Jana Švantnerová, kurátorka judaík Židovského komunitného múzea a hlavná kurátorka výstavy, Štefan Holčík, priateľ a spolupracovník Eugena Bárkánya, spoluautor katalógu výstavy, Peter Salner, vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV, spoluautor katalógu výstavy.

Bratislava, Admin – Eugen Bárkány prežil dramatický životný príbeh. Úspešnú kariéru stavebného podnikateľa, ktorý je podpísaný pod významnými budovami, vrátane viacerých synagóg, začal ešte za rakúsko-uhorskej monarchie v multikultúrnom Prešove, počas prvej svetovej vojny bojoval ako dôstojník na fronte a upadol do ruského zajatia na Sibíri, po rokoch sa z neho vrátil do Masarykovej demokratickej Československej republiky, kde sa postavil na čelo prvého židovského múzea v slovenskej histórii a dokonca sa angažoval aj v lokálnej politike.

Pred koncentračnými tábormi však musel utiecť do Maďarska, kde prežil ukrývajúc sa a po holokauste ho doma čakala perzekúcia novým komunistickým režimom. Nikdy však neprestal vo svojej životnej misii – záchrane židovského kultúrneho dedičstva.

Eugen Bárkány: Medzi Prešovom a Bratislavou – tak sa volá nová výstava Židovského komunitného múzea. Od 25. mája 2018 ju môže verejnosť navštíviť v jedinej zachovalej synagóge v Bratislave na Heydukovej ulici. Je holdom pamiatke priekopníka ochrany židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku a jeho zberateľským pokladom.

Zabudnutá osobnosť slovenských dejín, Eugen Bárkány (1885 – 1967) bol inžinier, stavebný podnikateľ, architekt, ale tiež vášnivý zberateľ a riaditeľ vôbec prvého židovského múzea na Slovensku, ktoré pôsobilo v rokoch 1928 – 1942.

Po prvýkrát sa verejnosti predstavia unikátne predmety z Bárkányových prvých zbierok – vrátane vlastnoručne zhotovených predmetov z jeho zajatia na Sibíri počas prvej svetovej vojny aj zachránených židovských pokladov, ktoré boli vystavené v historicky prvom židovskom múzeu na Slovensku, v Prešove.

Zberateľská vášeň Eugena Bárkánya sa začala v zajateckom tábore na Sibíri, kde strávil šesť rokov.
„V júli 1916 som zranený padol do zajatia. Len čo som sa stal práceschopným, a previezli ma do tábora v Chabarovsku na Ďalekom Východe, som si ako rodený zberateľ okamžite začal odkladať všetko, čo sa týkalo života v zajatí. Doklady, kresby, noviny, vyrezávané predmety. Sám som kreslil, maľoval a vyrezával. V priebehu jedného roka sa moja zbierka natoľko rozrástla, že sme v mojom boxe zorganizovali malú výstavu,“ spomínal Bárkány. „Trikrát som Sibír precestoval v dobytčom vozni a mal som tak príležitosť získať množstvo vecí. Domov som sa dostal ako vojnový zajatec a moja zbierka prešla všetkými hranicami bez akýchkoľvek preclení či cenzúry.“

Na lodi preniesol vyše 1100 predmetov zhotovených zajatcami v ruskom tábore, medzi nimi akvarely, kresby, denníky, predmety vystrúhané z dreva, hračky, odznaky… Od 50. rokov minulého storočia sú v Budapešti a dnes sú v zbierke Maďarského národného múzea. Niektoré z týchto predmetov budú teraz po prvýkrát vystavené práve v bratislavskej synagóge, vrátane jeho akvarelov, na ktorých zobrazil zajatecký tábor či cestu naprieč kontinentmi domov zo Sibíra.

Od roku 1928 riadil Eugen Bárkány prvé Židovské múzeum na Slovensku, ktoré fungovalo v Prešove až do druhej svetovej vojny a bolo jediným židovským múzeom na území dnešného Slovenska až do 90. rokov minulého storočia. Jeho zbierka, ktorá obsahovala asi 1500 predmetov, predstavuje prvý veľkolepý príspevok k záchrane židovského kultúrneho dedičstva u nás. Aj túto zbierku sa mu, akoby zázrakom, podarilo aj napriek holokaustu zachrániť. Podľa hlavnej kurátorky výstavy, poprednej odborníčky na judaiká, Jany Švantnerovej je to poklad.
Významnou udalosťou je preto vystavenie 27 predmetov z tejto zbierky v Židovskom komunitnom múzeu. Nie sú to luxusné judaiká, ale ak by ich pred takmer storočím nezozbieral Bárkány, navždy by zmizli alebo by boli pochované na cintorínoch, ako bolo v židovskom svete zvykom nakladať s už nepoužívanými posvätnými predmetmi. V rámci spolupráce s Židovskou náboženskou obcou Prešov, ktorá je dnes majiteľom zbierky prvého židovského múzea, bolo možné tieto predmety konzervovať, preskúmať, digitalizovať a publikovať.
Mimoriadne vzácne sú na výstave aj papierové vystrihovačky z 18. a 19. storočia, medzi nimi aj amulety s ochrannou funkciou, napr. pre rodičky, ktoré patria k medzinárodne známym exemplárom židovského ľudového umenia a k stredoeurópskym unikátom. Návštevníci výstavy ich teraz majú príležitosť vidieť rovnako ako malo publikum na pražskej výstave Staré umění ze Slovenska v roku 1937.

„Odhaľujú nám stratený svet slovenských židovských komunít, ktorých existenciu nám dnes často pripomína už len cintorín, pravdepodobne zarastený hustou vegetáciou,“ vysvetľuje riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.

Na sklonku života sa Bárkány usadil v Bratislave a plánoval otvorenie nového židovského múzea v bývalej neologickej synagóge na Rybnom námestí, kde zhromaždil vyše 1000 cenných predmetov. Komunistický režim, neskôr jeho smrť, zbúranie synagógy, okupácia Československa ako aj následné roky normalizácie zatlačili na niekoľko desaťročí myšlienku židovského múzea na perifériu záujmu. Bárkányova zbierka ležala „ľadom“. Až v roku 2012 sa naplnil jeho sen. Hoci Židovské komunitné múzeum vzniklo až 45 rokov po jeho smrti, spravuje zbierku takmer tisícku judaík, ktorú zozbieral počas bratislavských rokov života a je jednou z najväčších a najrozmanitejších kolekcií židovských predmetov na Slovensku. Výber z nej môže verejnosť vidieť každú výstavnú sezónu v rámci stálej expozície Židia v Bratislave a ich kultúrne dedičstvo, ktorá je prehliadkou niekoľkých desiatok najvzácnejších artefaktov viažucich sa na dôležité míľniky v histórii aj súčasnosti komunity.

„Aktuálna výstava je naplnením sna, ktorý sme mali od založenia múzea. Výstavný projekt o Eugenovi Bárkanyovi sme pripravovali niekoľko rokov a napriek tomu, že má v titule „medzi Prešovom a Bratislavou“, je výsledkom stredoeurópskej spolupráce, ktorá symbolicky spája jeho zbierky, ktoré sa dnes nachádzajú oddelene v Budapešti, Prahe a Prešove a Bratislave,“ uzatvára Maroš Borský.

K výstave vychádza výpravná slovensko-anglická vyše 200 stranová publikácia zahŕňajúca štúdie, ktoré sú výsledkom najnovších výskumov o živote, tvorbe a zberateľskej činnosti Eugena Bárkánya.
Výstava je tiež podujatím Európskeho roku kultúrneho dedičstva, ktorý bol vyhlásený pre rok 2018 s heslom „Naše dedičstvo: spájanie minulosti s budúcnosťou“.
Návštevníci si ju môžu pozrieť v Židovskom komunitnom múzeu od 25. mája do 7. októbra 2018, okrem židovských sviatkov, každý piatok a nedeľu od 10 h. do 16 h.

Viac informácií nájdete na www.synagogue.sk a na https://www.facebook.com/zidovske.komunitne.muzeum.bratislava

O Bárkányových zbierkach 

Zbierka judaík Židovskej náboženskej obce v Bratislave pozostáva z viac ako 1200 zbierkových predmetov. Je jednou z dvoch najautentickejších a najrozmanitejších kolekcií židovských rituálnych predmetov na Slovensku. Výber z nej predstavuje návštevníkom stála expozícia v Židovskom komunitnom múzeu v Bratislave, ktoré sídli v jedinej zachovalej synagóge v hlavnom meste.

Základ zbierky vytvoril Eugen Bárkány (1885 – 1967), ktorý sa už pred druhou svetovou vojnou venoval ochrane židovského kultúrneho dedičstva.

Prvú zbierku, ktorá predchádzala jeho zberateľskému záujmu o judaiká, vytvoril počas zajatia v ruskom tábore cez prvú svetovú vojnu. Predmety sú súčasťou zbierkového fondu Maďarského národného múzea. Pochádzajú z rokov 1916 – 1920 a dávajú možnosť nahliadnuť do života v ruskom zajatí prostredníctvom akvarelov, denníkov a korešpondencie, ako aj artefaktov. Vyrobil ich buď on sám, alebo iní zajatci; niektoré sú výrobkami tzv. zajateckého priemyslu, ktorý bol pre zajatých vojakov zdrojom obživy. Zbierka Eugena Bárkánya sa do Maďarska dostala v rokoch 1953 – 1954 ako dar Československa.

V roku 1928 založil Eugen Bárkány v Prešove prvé židovské múzeum, ktoré pod jeho vedením fungovalo až do 2. svetovej vojny.

Bárkány, ktorý druhú svetovú vojnu prežil, bol po návrate do Prešova nútený zbierku zbaliť a vysťahovať. V tom čase zbierka obsahovala približne 2000 predmetov. V jedenástich škatuliach ju odovzdal do vtedy jediného existujúceho židovského múzeu v Československu, v Prahe. Zbierka bola navrátená Prešovskej židovskej náboženskej obci po roku 1993, vybrané artefakty sú vystavené v prešovskej ortodoxnej synagóge v rámci výstavy Expozícia judaík zo zbierky Eugena Bárkánya.

               

V roku 1955 sa manželia Bárkányovci usadili v Bratislave, kde Bárkány pokračoval vo svojich zberateľských aktivitách. Zbieral artefakty židovskej kultúry, dokumentoval židovské pamiatky na Slovensku. Spolu s manželkou veľa cestoval, zakresľoval zachované synagógy a cintoríny. V polovici 60. rokov minulého storočia dopísal rukopis o dejinách židov na Slovensku. Na jeho základe bola v roku 1991 vydaná publikácia Židovské náboženské obce na Slovensku, ktorú doplnil a do knižnej podoby upravil Ľudovít Dojč.

Bárkány svojou zberateľskou aj vedeckou prácou predstavuje míľnik v oblasti záchrany a výskumu židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku.

V Bratislave budoval Bárkány svoju druhú rozsiahlu zbierku židovských rituálnych predmetov, ktorá bola uložená v synagóge na Rybnom námestí. Práve v nej plánoval otvoriť židovské múzeum a mala tiež slúžiť ako pamätník obetiam holokaustu, ktorý, ako prízvukoval Bárkány, v tom čase ešte v Bratislave nebol. Do jeho smrti to však nebolo pre režim možné a v roku 1969 komunisti zbúrali synagógu na Rybnom námestí kvôli stavbe Mostu SNP.

Bárkányová zbierka bola po dlhé desaťročia deponovaná v Slovenskom národnom múzeu. V roku 2002 sa vrátila do rúk Židovskej náboženskej obce v Bratislave.

Všetky predmety boli v priebehu rokov 2007 – 2009 postupne nafotografované, zdokumentované, niektoré konzervované či reštaurované. Okrem predmetov súvisiacich s dejinami bratislavskej židovskej obce sú v zbierke zastúpené aj rituálne predmety, hlavne synagogálne textílie.

O Židovskom komunitnom múzeu

Výstavný projekt Eugen Bárkány: Medzi Prešovom a Bratislavou otvára siedmu sezónu pôsobenia Židovského komunitného múzea. Múzeum vzniklo v roku 2012 s poslaním skúmať a uchovávať židovské dedičstvo Bratislavy a jej regiónu. Sme malou, nezávislou, projektovo orientovanou organizáciou zriadenou bratislavskou Židovskou náboženskou obcou, ktorá nám v roku 2008 zverila do opatery svoju cennú zbierku judaík, a Neinvestičným fondom židovského kultúrneho dedičstva – Menorah.

Prvým míľnikom činnosti bolo otvorenie stálej expozície v ženskej galérii synagógy na Heydukovej ulici v roku 2012 a vytvorenie jedinečného muzeálneho konceptu integrovaného do fungujúcej ortodoxnej synagógy. Stála expozícia Židia v Bratislave a ich kultúrne dedičstvo je od vzniku ŽKM každoročnou súčasťou výstavnej sezóny.

Lektor Židovského komunitného múzea Ivan Pasternák nás sprevádzal v synagóge na Heydukovej ulici. Dozvedeli sme sa aj o jeho neuveriteľnom živote, keď sa jeho matka spolu s ním ako bábätkom v kočiari musela skrývať v Lamači a v Devínskej Novej Vsi. Jeho otec sa už z koncentračného tábora nevrátil.

Neskôr nasledoval výstavný projekt venovaný umeleckým predmetom zo židovského majetku ukoristeným počas holokaustu Tieň minulosti (2013), projekt o identite súčasnej židovskej komunity Sme tu! (2014) a výstava o takmer zabudnutom pracovnom tábore Engerau, kde boli koncom druhej svetovej vojny brutálne zavraždené stovky židovských mužov – Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky (2015). Piata výstavná sezóna bola venovaná vzácnym obradným textíliám pochádzajúcich z bratislavskej židovskej komunity – Znovuobjavené dedičstvo (2016) a minuloročná výstava Každá rodina má svoj príbeh predstavila rodinné poklady a k nim sa viažuce príbehy, ako ich vyrozprávalo dvadsať členov bratislavskej židovskej komunity rôznych generácií.

Návštevníci si môžu výstavu pozrieť v Židovskom komunitnom múzeu na Heydukovej ulici v Bratislave od 25. mája do 7. októbra 2018, okrem židovských sviatkov, každý piatok a nedeľu od 10 h. do 16 h.

(Zdroj: Zuzana Kizáková, PR manažérka Židovského komunitného múzea; Pripravila: Valéria Nagyová)

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*