Štvorica finalistov Slovenska sa pripravuje na Intel ISEF

Bratislava, Admin – Popracovať na prezentácii svojich projektov, doladiť angličtinu a zbaliť svoje projekty, to sú aktuálne ciele štyroch mladých vedcov zo Slovenska, ktorí začiatkom mája vycestujú do amerického Pittsburghu v Pennsylvánii hájiť farby Slovenska pred porotou zloženou z mnohých nositeľov Nobelovej ceny a rešpektovaných vedeckých kapacít. Štvorica mladých vedcov, ktorí obstáli v národnej vedeckej súťaži Festival vedy a techniky, organizovanej združením AMAVET. V piatok 15. mája budú vyhlásení víťazi v sedemnástich vedeckých kategórii vrátane absolútneho víťaza.

_FOT3510

„Aj keď to spoločnosť na Slovensku možno ešte tak nevníma, súťaž mladých vedcov Intel ISEF predstavuje pre stredoškolského študenta s vedeckými ambíciami niečo ako hollywoodsky Oscar. Len pre predstavu, na celosvetové finále v Amerike postupuje približne 1700 finalistov z celého sveta prostredníctvom viac ako 550 národných a regionálnych súťaží z celkového množstva vyššieho ako SEDEM MILIÓNOV študentov,“ hovorí Pavel Svoboda, manažér spoločnosti Intel, ktorý je zodpovedný za Intel ISEF (obr. č. 3 sprava)  Súťaž, ktorá je považovaná za „olympiádu vedeckých talentov“, od roku 1950 organizuje Spoločnosť pre vedu a spoločnosť, od roku 1997 prebieha s podporou spoločnosti Intel. Pavel Svoboda pokračuje,“ všetkým je jasné, že veda a výskum sa nedá praktizovať bez finančnej podpory, a preto je pre víťazov a ich školy pripravených aj množstvo zaujímavých finančných prémií z celkového objemu cien presahujúceho v prepočte takmer 5 miliónov EUR.“

_FOT3599

Tento rok sa budú snažiť zaujať Martin Holický zo Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium 7 v Bratislave s projektom „nefroStat: domáca diagnostika chronického ochorenia obličiek“ (obr. č.3) , Lukáš Janošík z Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne s projektom „Bunková odpoveď na zmenu v množstve mitochondriálnej DNA u kvasinky Yarrowia lipolytica“, Erik Schmotzer zo Strednej zdravotníckej školy v Košiciach s projektom „Tvorba sekundárnych metabolitov u druhu Matricaria recutita L. v experimentálnom pestovaní“ a Daniel Zvara z Gymnázia Veľká okružná 22 v Žiline s projektom „Počítačové videnie – mapovanie a orientácia v 3D priestore.“

_FOT3566                       _FOT3571

Len pre pripomenutie, počas minuloročného Intel ISEF 2014 bolo Slovensko reprezentované siedmymi nadanými študentmi, pričom najlepším slovenským umiestnením bolo 1. miesto v hlavných cenách, ktoré získala v kategórii Astronómia Michaela Brchnelová (obr. č. 4). Okrem odmeny 3 000 dolárov za prvú cenu získala aj 1500 dolárov za špeciálnu prvú cenu Koalície pre plazmovú vedu (CPS) a výlet do švajčiarskeho CERNu v hodnote 5000 dolárov. Michaela zvíťazila so svojím projektom „O urýchľovaní častíc v Tychovom pozostatku po supernove,“ a na minuloročný Intel ISEF bola nominovaná v rámci súťaže Festival vedy a techniky, ktorú organizuje združenie AMAVET, Michaela má 17 rokov a študuje na Gymnáziu Juraja Hronca na Novohradskej ulici v Bratislave.

Výborné druhé miesto získal v minulom roku aj spoločný projekt Michala Géciho a Martina Liščinského s názvom Štúdia topenia v dvojrozmernom systéme malých magnetov, za ktorý získali odmenu 1 500 dolárov. Obaja mladí vedci študujú na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského v Košiciach a na Intel ISEF sa dostali vďaka nominácii združenia Mladých vedcov Slovenska.

_FOT3644 zm

Slovenské vedecké talenty:

Autor: Martin Holický
Názov projektu: nefroStat: domáca diagnostika chronického ochorenia obličiek
Škola: ŠpMNDaG, Teplická 7, Bratislava
O projekte:
V mojej práci som sa venoval diagnostike chronického ochorenia obličiek, ktoré postihuje až 10% svetovej populácie. Vytvoril som zariadenie Nefrostat, ktoré dokáže pomocou komerčných testovacích prúžkov stanoviť obličkovú funkciu z kvapky krvi. Dáta sú automaticky analyzované a zobrazené na displeji mobilného telefónu. Toto meranie je oveľa rýchlejšie ako návšteva lekára a umožní jednoduchšiu prevenciu chronického ochorenia obličiek.

Autor: Lukáš Janošík
Názov projektu: Bunková odpoveď na zmenu v množstve mitochondriálnej DNA u kvasinky Yarrowia lipolytica
Škola: Gymnázium Ľudovíta Štúra, Ulica 1. mája, Trenčín
O projekte:
Sledoval som sa mutantný kmeň kvasinky, ktorý trpí znížením množstvom mitochondriálnej DNA (mtDNA). Zistil som, že má odlišne usporiadanú mtDNA v bunke, jeho kolónie rastú rýchlejšie a jeho bunky aj o niečo pomalšie starnú. Výsledky mojej práce naznačujú, že sa u neho vyskytuje veľmi podobný obranný mechanizmus ako u živočíchov, pričom pochopenie tohto mechanizmu je dôležité aj pre výskum viacerých mitochondriálnych či so starnutím súvisiacich ochorení.

Autor: Erik Schmotzer
Názov projektu: Tvorba sekundárnych metabolitov u druhu Matricaria recutita L. v experimentálnom pestovaní
Škola: Stredná zdravotnícka škola, Moyzesova 17, Košice
O projekte:
Rumanček kamilkový patrí medzi takzvané liečivé rastliny Západu nového milénia. Základom jeho terapeutického efektu je jeho obsah silice – éterického oleja. Najdôležitejším prínosom práce je na základe porovnaní výsledkov obsahu silice s klimatickými podmienkami zistená súvzťažnosť medzi obsahom silice a zrážkami. Mnohí autori definujú ako najdôležitejší činiteľ svetlo a teplo, vlahu a zrážky bližšie nerozoberajú alebo ich okrajovo zaraďujú medzi vedľajšie faktory. My sme preukázali, že množstvo zrážok a z toho vyplývajúca hydratácia rastliny má výrazný vplyv na obsah silice. Aplikácia tohto poznatku môže agrofarmaceutickým firmám, ktoré sa zaoberajú izoláciou silice z rumančeka zvýšiť ich produkcie. Na základe výsledkov plynovej chromatografie môžeme zhodnotiť, že chemické zloženie silice rumančeka je geneticky determinované a ich rozdiely zastúpenia jednotlivých zložiek závisia od vzájomnej interakcie medzi rastlinou a prostredím.

Autor: Daniel Zvara
Názov projektu: Počítačové videnie – mapovanie a orientácia v 3D priestore
Škola: Gymnázium, Veľká okružná 22, Žilina
O projekte:
V mojej práci sa zaoberám mapovaním a orientáciou v 3-D priestore pomocou počítačového videnia. Na tento účel som vytvoril komplexný softvér a zároveň sa snažím o zvýšenie presnosti a rýchlosti niektorých algoritmov, ktoré v ňom používam. Experimentálne ho testujem na malom robotickom vozidle. Podobné systémy majú uplatnenie najmä v robotike, napr. v robotických autách či v domácich robotoch.

(Zdroj: Pavel Svoboda, PR Manager, CEE Intel, Pripravila: Valéria Nagyová)

1 Trackbacks & Pingbacks

  1. Slovensko má finalistov vedeckých oscarov - Festival vedy a techniky AMAVET

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*