Od prvého nastupujem!

Admin, 27.08.2012 - Zamestnanec, živnostník či dohodár – čo nás aktuálne čaká a neminie podľa Zákonníka práce? Nastupujete v septembri do novej práce? Viete aké sú vaše práva a povinnosti a rovnako i vášho zamestnávateľa podľa Zákonníka práce?

Aj keď sa dnes hovorí o množstve pripravovaných zmien pre zamestnancov, živnostníkov či dohodárov, do konca roka ešte stále platí posledná novela Zákonníka práce. Poďme si ju teda zosumarizovať a zároveň nahliadnuť aké nové zmeny nás možno čakajú v budúcom roku s Veronikou Sliškovou, právničkou Provident Financial.
Zamestnanci
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzavrieť zmluvu na dobu určitú trikrát, každú však maximálne na jeden rok. Štandardná dĺžka skúšobnej doby sú 3 mesiace. Pre vedúcich pracovníkov sa však môže pre dostatočné preverenie skúseností predĺžiť aj na 6 mesiacov.
Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zástupcami pracovníkov na flexibilnom pracovnom čase. Platí však, že pracujúci môže odrobiť denne najviac 12 hodín. Dohodnúť sa dá aj na nadčasoch. Za hodiny nadčasu je možný výber – voľno alebo peniaze. Zamestnanec do 33 rokov môže dovolenkovať 4 týždne, starší majú nárok na 5 týždňov oddychu.
Výpovedná doba je odstupňovaná. Zamestnanec, ktorému trval pracovný pomer menej ako 1 rok, má výpovednú dobu 1 mesiac. Ten čo pracoval viac ako 1 rok 2 mesiace. Zamestnanci, ktorí strávili vo firme viac ako 5 rokov majú nárok na trojmesačnú výpovednú dobu. Zároveň si môže zamestnanec vybrať medzi odstupným alebo výpovednou dobou.
Nárok na odstupné má zamestnanec, ak uzatvorí dohodu o skončení pracovného pomeru so svojim nadriadeným. K tejto dohode môže dôjsť ak ide o zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, ďalej keď sa stal zamestnanec nadbytočným z organizačných dôvodov alebo zamestnanec stratil spôsobilosť na prácu na základe lekárskeho posudku.

Niektoré možné pripravované zmeny od roku 2013:
•    Na dobu určitú bude možné pracovať len dva roky, zmluva sa bude dať predĺžiť maximálne dvakrát
•    Zavádza sa opätovný súbeh výpovednej doby a odstupného. V prípadoch, keď sa skončí pracovný pomer zo strany zamestnávateľa z dôvodov, že sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť, z dôvodu, že sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
•    Výška odstupného pre zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených vyššie,  patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume:
a)    jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca  trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
b)    dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
c)    trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
d)    štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
•    Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených vyššie, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume:
a)    jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b)    dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c)    trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
d)    štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e)    päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
•    Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená. Dnes platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

(kp)

S Veronikou Sliškovou, právničkou Provident Financial, pokračujeme v prehľade aktualít i pripravovaných zmien v rámci Zákonníka práce. Ak nastupujete na nové miesto, alebo potrebujete jednoducho prehľad v „pracovných veciach“, tentoraz sa pozrieme , čo čaká živnostníkov a dohodárov.

Živnostníci
Živnostníci nemajú toľko výhod ako zamestnanci, no na druhej strane sú slobodní a ich práca závisí od nich samotných. Registráciu na Daňovom úrade a do zdravotnej poisťovne za nich vykoná živnostenský úrad po vydaní živnostenského oprávnenia. V prípade, že sa zakladá živnosť prvýkrát, nie je potrebné nahlásiť začiatok podnikania Sociálnej poisťovni.
V prvom roku sa platia odvody do Sociálnej poisťovne iba dobrovoľne, nakoľko živnostník môže využiť tzv. odvodové prázdniny. V ďalších rokoch závisí výška odvodov na sociálne poistenie od dosiahnutých príjmov z podnikania, ktoré si každý podnikateľ musí vypočítať sám. Minimálny vymeriavací základ, z ktorého je podnikateľ povinný platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie, je stanovený ako 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku, a to z predchádzajúcich dvoch rokov. V tomto roku je vo výške 339,89 €. Minimálne odvody, ktoré živnostník musí teraz platiť vychádzajú momentálne  na 160,24 EUR (112,66 EUR je poistné na sociálne poistenie a 47,58 EUR poistné na zdravotné poistenie).
Niektoré možné  pripravované zmeny od roku 2013
•    Nový vymeriavací základ sa zrejme bude vypočítavať ako 50 % z priemernej mzdy a bude vo výške 393,- EUR
•    Minimálne odvody by sa mali zmeniť zo 160, 24 eur na 185, 29 eur mesačne.
•    Paušálne výdavky živnostníkom štát zoškrtá a budú si môcť uplatniť najviac 420,- EUR mesačne

Dohodári
Zákonník práce rozlišuje 3 druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer. Dohodu o brigádnickej práci študentov uzatvára zamestnávateľ s fyzickou osobou, ktorá má status študenta písomne, inak je dohoda neplatná. Študentom je osoba, ktorá študuje na strednej alebo vysokej škole. Brigádnik nemôže vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia.
Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody; to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.
Na dohodu o vykonaní práce môžete u jedného zamestnávateľa odpracovať čas, ktorý nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Takáto dohoda sa uzatvára na prácu jednorazového charakteru, z ktorej je určitý výsledok. Napríklad zamestnávateľ si najmä človeka, od ktorého potrebuje vypracovať istý projekt. Ako náhle vypracuje projekt, dostane zaň odmenu. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Dohoda o pracovnej činnosti je obmedzená na max. 10 hodín týždenne. Uzatvára sa na príležitostné práce vymedzené druhom, ktoré sa väčšinou opakujú. V dohode je potrebné uviesť aj dohodnutú odmenu za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 – dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Dohodári z odmeny, ktorú dostanú odvádzajú dnes len 19 % daň a neplatia žiadne odvody. Rovnako sa na nich nevzťahujú ani ustanovenia o dovolenke či skúšobnej dobe.
Niektoré možné pripravované zmeny v roku 2013:
•    Osoby, ktoré pracujú na dohodu budú od januára platiť odvody ako na sociálne, tak aj na zdravotné poistenie
•    Výnimku budú mať študenti a poberatelia starobného alebo invalidného dôchodku, títo budú poistení dôchodkovo a nebudú musieť platiť zdravotné poistenie
•    Za študenta sa bude považovať po novom študent strednej školy alebo študent iba dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorý nedovŕšil vek 26 rokov
•    Na dohodárov by sa mali vzťahovať aj ďalšie ustanovenia Zákonníka práce okrem pracovnej pohotovosti, pracovnej pohotovosti pri pružnom pracovnom čase, práce nadčas, dovolenky, ustanovenia o minimálnej mzde, o výkone práce a o ochrane práce. Ak však pôjde o dôvody neprítomnosti v práci ako napr. choroba, úraz, materská alebo rodičovská dovolenka alebo úmrtie rodinného príslušníka, ktoré zasiahli do času, ktorý zamestnávateľ určil ako výkon práce, je povinný túto neprítomnosť v práci ospravedlniť. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

Dobrá rada na záver
Či už pracujete ako zamestnanec, živnostník alebo dohodár VŽDY si podrobne prečítajte podmienky uzatvorenia práce so zamestnávateľom. Nič nepodpisujte bez toho, aby ste si daný dokument vopred dostatočne neprečítali alebo sa s niekým neporadili v prípade, že niečomu nerozumiete. Ak na vás niekto nalieha bez toho, aby vám dal dostatok času na oboznámenie sa so zmluvou, radšej od zmluvy odstúpte.

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*