Nelogické a krátkozraké rozhodnutia Ministerstva financií SR

Sprava: Radomír Kašiar, predseda predstavenstva ČSOB stavebnej sporiteľne, Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, Katarína Novotná, riaditeľka úseku práva  Wüstenrot stavebnej sporiteľne a Radovan Slobodník, vedúci odboru komunikácie  PSS.

Bratislava, Admin – Dnes sa uskutočnila v priestoroch budovy ústredia Prvej stavebnej sporiteľne tlačová konferencia, na ktorej vystúpili poprední predstavitelia troch stavebných sporiteľní. Prvá stavebná sporiteľňa, Wüstenrot stavebná sporiteľňa a ČSOB stavebná sporiteľňa sa zjednotili v názore, že novela zákona o stavebnom sporení z dielne Ministerstva financií ide najmä proti najzraniteľnejším skupinám – deťom a ľuďom s nižšími príjmami. Stavebné sporiteľne pôsobiace na Slovensku považujú návrh novely zákona o stavebnom sporení za neakceptovateľný. Navrhované zmeny by mali zásadné negatívne dopady na celistvosť a stabilitu systému a sú zásahom do jeho integrity.

Ministerstvo financií v dôvodovej správe novely zákona uvádza, že cieľom novely je zvýšenie účelovosti, adresnosti a efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia. V zastúpení predsedu predstavenstva Wüstenrot stavebnej sporiteľne Jozefa Adamkova vystúpila na tlačovej konferencii Katarína Novotná, riaditeľka úseku práva  Wüstenrot stavebnej sporiteľne, ktorá skonštatovala: „Na základe preštudovaných návrhov sa domnievame, že ani jeden z týchto cieľov nebude po zavedení zmien dosiahnutý. Naopak, návrh poškodí stavebných sporiteľov, stavebné sporiteľne, ale aj spoločnosť. Treba upozorniť na celý rad benefitov stavebného sporenia pre spoločnosť. Štátu sa systematicky z každého eura štátnej prémie vracia vo forme daní a odvodov až 6 eur späť. Každý rok sa prostredníctvom existencie stavebného sporenia vytvorí cca 30 tisíc pracovných miest v stavebníctve a naň napojených odvetviach.“

Návrh novely zákona o stavebnom sporení prináša tieto opatrenia:
A. Zrušenie štátnej prémie pre deti a mladých do 18 rokov
B. Zrušenie štátnej prémie pre ľudí zarábajúcich viac ako 1,3-násobok priemernej mzdy
C. Zrušenie objektívneho vzorca na výpočet štátnej prémie
D. Zrušenie štátnej prémie pre klientov s medziúverom
E. Alikvotné vyplácanie štátnej prémie v prvom roku sporenia
F. Zrušenie inštitútu tzv. „priateľských sporiteľov“
G. Otvorenie systému stavebného sporenia pre všetkých na prvé tri mesiace roka 2019

Stavebné sporiteľne považujú všetky navrhované opatrenia za antisystémové a nesúhlasia s nimi. Uvádzajú nasledujúce argumenty k jednotlivým bodom:

A.
Zúženie okruhu poberateľov štátnej prémie podľa veku považujeme za antisociálne a do istej miery diskriminačné. „Obmedzenie sporiteľov na základe veku je v úplnom rozpore so snahou celej spoločnosti podporovať bývanie pre mladých. Štát tak nehodlá podporovať sporenie pre deti a umožniť im v 18-tom roku veku mať dostatok vlastných finančných prostriedkov na vlastné bývanie. Naopak, chce im nárok na štátnu prémiu zrušiť,“ uvádza predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš. Na ilustráciu, stavebné sporiteľne majú aktuálne približne 150 tisíc klientov do 18 rokov.

B.
K obmedzeniu sporiteľov podľa príjmu je potrebné uviesť, že stavebné sporiteľne neevidujú výšku príjmov sporiteľov. Podľa štatistík sporiteľní priemerný vklad na zmluvu o stavebnom sporení fyzických osôb v roku 2013 dosahoval 671 € a v roku 2016 to bolo 1 001 €. Nárast vkladov preukazuje snahu sporiteľov získať čo najvyššiu štátnu prémiu (potrebný vklad 1 327,8 € od roka 2016), avšak kým v roku 2013 dosiahlo maximálnu štátnu prémiu takmer 53 % sporiteľov, za rok 2016 ju dosiahlo len 33 %. Regulácia nároku na štátnu prémiu podľa príjmu (1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve) by z hľadiska bonity výrazne obmedzila skupinu sporiteľov s nárokom na štátnu prémiu, ktorí by sa mohli uchádzať o úvery na riešenie ich bývania. Zároveň by obmedzila aj motiváciu vkladov sporiteľov, ktorých úspory slúžia na poskytovanie úverov a narušila by tak matematický model stavebného sporenia s výsledkom zníženia investícií do bývania a tým aj s negatívnym dopadom na zamestnanosť. Regulácia štátnej prémie podľa príjmov by súčasne vyvolala značnú byrokraciu.
Z návrhu novely zákona zatiaľ nevyplýva, akým spôsobom by mali stavebné sporiteľne túto povinnosť realizovať. Znamenalo by to však výrazný zásah do IT prostredia. Momentálne je totiž toto opatrenie nezrealizovateľné, keďže stavebné sporiteľne nemajú povinnosť skúmať príjem sporiteľov. Skúmajú iba príjem žiadateľov o úver. Znamenalo by to zvýšenie administratívnej záťaže tak pre sporiteľne, ako aj pre samotných klientov.

C.
Zrušenie vzorca na výpočet štátnej prémie je výrazným krokom späť. Vzorec objektívne odráža situáciu na finančných trhoch a už 13 rokov eliminuje politickú diskusiu o výške štátnej prémie. Nárok na rozpočtovanú prémiu sa z roka na rok znižuje. Kým napríklad v roku 2014 potreboval štát na vyplatenie štátnej prémie všetkým sporiteľom vyše 41 mil. eur, v roku 2017 to už bolo len vyše 23 mil. eur (údaj za všetky tri stavebné sporiteľne).
„Návrat určovania výšky štátnej prémie do parlamentu by znamenal každoročnú neistotu pre stavebných sporiteľov a návrat politicky motivovaných rozhodnutí do tohto segmentu. Objektívny matematický vzorec, ktorý sa používa od roku 2005, vychádza z aktuálnej situácie na trhu. Preto politické rozhodnutie rozhodne nie je lepším riešením. Tento krok považujeme za neakceptovateľný a výrazne škodiaci stavebným sporiteľom,“ vysvetľuje predseda predstavenstva ČSOB stavebnej sporiteľne Radomír Kašiar.

D.
Návrh na zrušenie štátnej prémie vo fáze medziúveru považujú stavebné sporiteľne za diskriminačný. Pri jeho realizácii by sa predĺžila doba splatenia medziúveru pre všetkých klientov. Znamenalo by to zvýšené zaťaženie rozpočtov rodín, pričom ide spravidla o nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, vrátane seniorov. Dodať tiež treba, že každá nehnuteľnosť na bývanie si vyžaduje trvalú starostlivosť a aj investície. Preto toto opatrenie ide výrazne proti snahe celej spoločnosti znižovať energetickú náročnosť budov a dosiahnuť trvalú udržateľnosť kvality bývania na európskej úrovni.

E.
Alikvotné počítanie štátnej prémie počas prvého roka sporenia by znamenalo výrazný zásah do technického zázemia stavebných sporiteľní. Zo skúseností sporiteľní vyplýva, že časť klientov sporí pravidelne, avšak veľká časť vkladá prostriedky po vyplatení odmien alebo 13. a 14. platu, ktorý chce v určitej forme zaviesť aj súčasná vláda. Zavedenie alikvotnej časti štátnej prémie adekvátnej termínu vloženia vkladu na účet v prvom roku sporenia by prinieslo minimálnu úsporu pre štát (približne 360 tisíc eur), naopak výrazné náklady a potenciálnu chybovosť.

F.
Zrušenie priateľských sporiteľov je na našej politickej scéne obľúbená téma, ktorá sa často vracia ako bumerang. Treba však zdôrazniť, že priateľskí sporitelia sú solidárnou súčasťou systému stavebného sporenia. Počas aktívneho sporenia solidárnych sporiteľov ich prostriedky pracujú pre celý systém stavebného sporenia. Solidárni sporitelia poskytujú svoje finančné prostriedky, aby mohla menej solventná časť obyvateľov čerpať úvery. Jedinou odmenou pre nich je úrok a práve štátna prémia.
Zároveň platí, že drvivá väčšina priateľských sporiteľov používa prostriedky zo stavebného sporenia práve na účely spojené s bývaním. To dokazuje, že aj ak sám sporiteľ nevyužije úver, jeho prostriedky niekoľkokrát pôsobia v procese výstavby a obnovy bývania. Preto odmietame, že priateľskí sporitelia sú závažným problémom štátnej podpory stavebného sporenia z hľadiska jeho účelovosti.

G.
Jedným z návrhov uvedených v novele zákona je aj úplné otvorenie systému na prvé tri mesiace roka 2019 – t. j. možnosť odísť zo systému bez preukazovania účelového použitia a bezodplatne. Imrich Béreš k tejto téme dodáva: „Priemerná dĺžka sporenia dosahuje takmer 6 rokov, to znamená, že práve toto opatrenie je antisystémové a ide priamo proti deklarovanému zámeru predkladateľa o zvyšovaní účelnosti a efektivity stavebného sporenia. Umožní bez účelového dokladovania ukončiť stavebné sporenie a pritom si ponechať štátnu prémiu.“

Stavebné sporiteľne vznesú voči predloženému návrhu novely zákona o stavebnom sporení zásadné pripomienky. Budú tiež informovať svojich zahraničných akcionárov. Všetky uvedené návrhy by totiž znamenali oddialenie obnovy zanedbaného a energeticky náročného bytového fondu, aj redukciu novej bytovej výstavby v Slovenskej republike. Poškodili by stavebných sporiteľov, ktorí predstavujú najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a zároveň by znížili dôveryhodnosť systému stavebného sporenia. Teda systém, ktorý už 25 rokov podstatnou mierou pomáha riešiť problémy bývania, rekonštrukcií a znižovania energetickej náročnosti obytných budov na Slovensku.

(Zdroj: Radovan Slobodník, PSS; Anna Jamborová, ČSOB Prvá stavebná sporiteľňa, Daniela Vlčková, Wüstenrot stavebná sporiteľňa; Pripravila: Valéria Nagyová)

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*