Jaroslav Velčický dobyl svojimi dielami celý svet

Admin, 12.06.2012 - Do roku 1984 nemal Uhrovčan Jaroslav Velčický o rezbárstve ani potuchy. Prišiel však ťažký úraz v bani, amputácia ľavej ruky a čiastočné ochrnutie. Ako spomína, podľa lekárov to bol smrteľný úraz

, zavolali manželku, aby sa s ním rozlúčila, no na štvrtý deň si už spieval. V rovnakom čase rodina stavala dom,       v ktorom dnes býva. Tam kdesi sú podľa neho korene jeho rezbárskej vášne.

„Do roku 1987 sme dom prakticky postavili, dokončila sa strecha. Prišiel však požiar, pri ktorom zhoreli do tla dve horné poschodia domu,“ priblížil ďalšiu rodinnú tragédiu Velčický s tým, že práve zničenie domu bolo pre neho najväčším impulzom a novou výzvou. „Zohnal som si literatúru, začal som študovať, kúpil som sústruh a náradie a na moje prekvapenie začali aj s pomocou ľudí z obce asi po štyroch rokoch prichádzať prvé výsledky. Najskôr to boli stojany, kvetináče a misky, neskôr som začal vyrezávať a samého ma prekvapilo, aký to malo ohlas. Či v tom bolo niečo medzi nebom a zemou, to neviem,“ spomína si na rezbárske začiatky umelec. Zdôraznil, že najväčším problémom bolo pre neho jednou rukou upínať drevo. Zvládnutie tohto problému mu trvalo takmer 10 rokov.

Dnes jeho detailne prepracované rezbárske diela poznajú po celom svete. Svoje umenie predvádzal okrem európskych štátov aj v Austrálii, Japonsku či Indii. Nezvyčajný talent hendikepovaného rezbára, ktorý svojím umením tromfol aj všetkých zdravých kolegov, zaplnili stránky celoštátnych novín v mnohých krajinách. „Bolo pre mňa nezvyčajné, no zároveň krásne, ako na rezbárskych sympóziách všetky kamery a svetlá mierili na jednorukého rezbára v slovenskom kroji,“ spomína si s dojatím Velčický.

Ako dodal, doteraz vytvoril asi 350 rezbárskych diel. Z nich si najviac cení dielo s motívom Svätoplukových prútov, ktoré robil motorovou pílou a vyhral s ním niekoľko rezbárskych súťaží. Unikátna drevorezba histórie cirkví na Slovensku zdobí priestory prezidentského paláca a desiatky jeho diel vlastnia prominentné osobnosti politického, kultúrneho a spoločenského života.

„Drevorezby predávam málokedy, iba vtedy, ak potrebujem kúpiť nejaké náradie či stroj. Je to v prvom rade môj koníček a na druhej strane je to nezaplatená práca. Robil som napríklad na objednávku pre jedného známeho českého speváka drevorezbu nejakého cisára. Ten moju robotu ohodnotil na 12 slovenských korún na hodinu, spomína Velčický. Jeho najbližšou métou je zaplniť drevorezbami svoju súkromnú galériu vo dvore rodinného domu. Zmestí sa tam podľa neho možno až sto sôch, ktoré chce nechať ako pamiatku svojim potomkom.

Jaroslav Velčický si svoje rezbárske umenie nenecháva len pre seba. Učí záujemcov o tohto koníčka a nadväzujúc na jednu z prvých rezbárskych škôl v Rakúsko-Uhorsku vedie rezbársky krúžok v tamojšej základnej škole. No a so železnou pravidelnosťou vyrába umelecké diela pre rôzne podujatia, ktorých je v Uhrovci neúrekom. „Trošku ma to brzdí v dopĺňaní mojej súkromnej galérie, ale ja neviem povedať nie. Mám to v sebe asi odvtedy, ako mi niekto neznámy zachránil v bani život,“ uzavrel.

(TASR)

Jednoruký rezbár Jaroslav Velčický z obce Uhrovec. FOTO TASR – Radovan Stoklasa.

Zanechajte nám Váš dotaz

Vaša emailová adresa nebude publikovaná


*